Obsahuje takmer pätinu sladkej vody na zemi a je „výnimočne cenný pre poznanie evolúcie“, uviedlo UNESCO, ktoré jazero v roku 1996 zaradilo na zoznam svetového dedičstva.
Biologická rozmanitosť Bajkalu je pozoruhodná. Vody a brehy jazera obýva takmer 3¤600 druhov rastlín a živočíchov, väčšinou endemitov, teda vyskytujúcich sa len v danej lokalite. Ale varovné znamenia sa hromadia.
Síh bajkalský, čo je mimoriadne chutná ryba z čeľade lososovitých žijúca len v Bajkale, mizne, pretože sa znepokojivo rozmnožujú riasy. Niekoľko druhov vodných húb už vymizlo. Ruská vláda začiatkom októbra zakázala komerčný rybolov síhov. Biologická masa síhov sa znížila na menej ako polovicu počas posledných 15 rokov. Z 25 miliónov ton len na desať miliónov ton, vysvetlila vládna agentúra pre rybolov. K príčinám radí miestny biológ Anatolij Mamontov pytliactvo a klimatické zmeny. „Pre sucho klesá hladina riek, ktoré sú prítokmi jazera. Bajkal sa na hladine zahrieva a síh nemá teplú vodu rád,“ vysvetľuje.
Minulý mesiac UNESCO vyjadrilo znepokojenie nad katastrofálnym rozšírením vláknitých rias, ktoré pokrývajú piesočné pláže na brehoch jazera ako tučný zelený koberec. „Som na 150 percent presvedčený, že dôvodom je znečistenie jazera odpadovými vodami z miest a obcí na brehoch Bajkalu, zvlášť detergentmi s fosforečnanmi,“ tvrdí biológ Oleg Timoškin z Irkutska. Podľa neho je systém čistenia odpadových vôd schátraný a v niektorých malých obciach ani neexistuje.
Pred 15 rokmi mali malebné dediny na brehoch Bajkalu elektrinu iba dve hodiny denne. V súčasnosti „každá babička prenajíma izby turistom a má práčku“, poznamenal. Timoškin skúmal celé jazero z hľadiska šírenia rias a označil tri kritické oblasti v blízkosti miest, kde riasy hubia mäkkýše a kôrovce, pretože tie potrebujú pre život kyslík. „Ešte pred 15 rokmi (pri turistickom mestečku Listvjanka, neďaleko Irkutska) rástli pod vodou celé lesy vodných húb. Teraz sú všetky mŕtve,“ ľutuje biológ.
Ak sa prítok znečistených vôd do jazera nezastaví, pobrežná zóna sa radikálne zmení, varuje vedec. Na mieste by podľa neho bolo vyhlásiť v celej oblasti zákaz používať fosfáty a vybudovať „najlepšie čističky vôd v Rusku“.
V auguste prezident Vladimir Putin kritizoval „extrémne silné znečistenie“ Bajkalu. Na ochranu jazera bol v roku 1999 prijatý osobitný zákon. Vláda sľúbila 26 miliárd rubľov na program čistenia odpadových vôd, spustený bol v roku 2012. Ale podľa miestnych sa veľká časť týchto peňazí premrhala. Napríklad v meste Babuškin, ležiacom priamo na brehu Bajkalu, sa postavila čistička. Ale tunajšie baktérie, ktoré majú vodu čistiť, nefungujú v ľadovej vode počas sibírskych zím. „Peniaze dali, ale rozkradli ich,“ tvrdí ekológ Sergej Šapchajev.
Biológovia Timoškin a Mamontov sa zas sťažujú na zníženie výdavkov na vedecký výskum Bajkalu práve v čase rozhodujúcom o záchrane jazera. „Je to, ako odvolať lekára počas epidémie kiahní,“ tvrdí.