Ostrov Hunga Tonga-Hung Ha'apai vystúpil z morského dna 65 kilometrov severozápadne od tonžskej metropoly Nuku'alofa na prelome rokov 2014 a 2015.
Vedci pôvodne očakávali, že tento malý kúsok zeme počas pár mesiacov spláchne more. NASA však uviedla, že ostrov je odolnejší, ako sa predpokladalo. Možno preto, že teplá morská voda v kombinácii s popolom po erupcii vulkánu vytvorili pevnú sopečnú usadeninu. Ostrov, ktorý bol pôvodne kilometer široký, dva kilometre dlhý a asi 100 metrov vysoký, bol síce poznačený silnou eróziou, vedci však teraz predpokladajú, že vydrží šesť až 30 rokov.
Jim Garvin z Goddardovho strediska kozmických letov NASA upozornil, že na Marse je veľa podobných sopečných útvarov, ktoré vyzerajú, že boli v čase svojho vzniku obklopené vodou. „Podobné ostrovy mohli byť pred dvoma či tromi miliardami rokov aj na Marse, kde preliačiny mohli vypĺňať jazerá či malé moria,“ povedal. „Vieme, že keď na Zemi dochádza k podmorským vulkanickým procesom, často tak vznikajú podmienky podporujúce mikrobiálne spoločenstvo,“ uviedol reportér BBC Jonathan Amos.
„Skúmanie toho, ako sa život uchytil na spomínanom tonžskom ostrove, by mohlo expertom pomôcť určiť, kde hľadať prípadné dôkazy života na Marse,“ konštatoval Garvin.
V pondelok americký prezident Donald Trump vydal nariadenie o príprave novej americkej pilotovanej misie na Mesiac, prvé od roku 1972, a neskôr aj na Mars. Výskum ostrova Hunga Tonga-Hung Ha'apai, ktorý vykonáva NASA, bol tento týždeň predstavený na schôdzi Americkej geofyzikálnej únie v meste New Orleans.