Nenásytné more pohlcuje Albánsko

, , 29.12.2017 14:00
Albánsko
Saranda v Albánsku poskytuje pekný priestor na letnú dovolenku. Miestni však vravia, že more uberá z krajiny a nikto s tým nič nerobí Autor:

Stúpajúca hladina mora Asima Krasniqiho znepokojuje. Jeho bar na pláži v Qerrete ohrozuje erózia pobrežia. Takú daň platí Albánsko za klimatické zmeny a za divoký urbanizmus. "Ten jav bol sprvu nenápadný, ale v posledných rokoch nadobudol veľký rozsah. More pohlcuje pobrežie. Pomstí sa tak človeku za to, že ničí prírodu," povedal Sherif Lushaj, expert na otázky životného prostredia na Univerzite Polis v Tirane.

Na severe krajiny, neďaleko nového prímorského letoviska Shëngjin, vo vode hnijú desiatky kmeňov. Pripomínajú, že tam bol nedávno les, ktorý oddeľoval more od lagúny Kune. Tá zrejme onedlho úplne zmizne. Bunkre postavené za komunistickej diktatúry Envera Hodžu a predtým skryté pod dunami sa pomaly vynárajú. Iné pohltilo more.

Zo 427 kilometrov albánskeho pobrežia je 154 kilometrov zasiahnutých eróziou, uvádza minister životného prostredia Blend Klose. Postup mora, ktorý je niekedy sotva znateľný, dosahuje miestami hrozivú rýchlosť 20 metrov za rok. Neďaleko Shëngjinu za posledných 15 rokov dokonca pohltilo asi 400 metrov pôdy, hovorí minister. „Toto miesto zmizne, ak štát neurobí potrebné opatrenia,“ varuje šesťdesiatročný rybár Osman Demi a spomína na strašnú noc z 31. decembra 2009, keď nečakané záplavy zasiahli jeho mestečko.

„Tu chytáme morské ostrieže, kraby a parmice… Zánik tejto lagúny by bol katastrofou,“ pridáva sa jeho kolega Albert Pati. Podotýka, že v niektorých miestach predtým bohatých na ryby je dnes už len mŕtva voda.

Z lagúny takmer vymizli pelikány. Pred rokom ich tam narátali 7-tisíc, zatiaľ čo v 70. rokoch minulého storočia ich bolo 50-tisíc. Ak sa nič neurobí, odídu aj ľudia, usudzuje Ako Gjine, ktorý má na starosti životné prostredie na radnici v meste Lezhë, ktoré podlieha Shëngjinu. Ohrozené je živobytie okolo dvetisíc obyvateľov. „Situácia je dramatická,“ zdôrazňuje.

Moru v jeho dobyvateľskom úsilí pomáha všetko. Sú to samozrejme klimatické zmeny s čoraz zúrivejšími zimnými búrkami, ktoré posúvajú more čoraz bližšie. Je to aj výrub lesov, ťažba riečneho piesku a tiež nekontrolovaná výstavba na pobreží. Shëngjin je v zime opustený, ale v lete je tam okolo 15-tisíc ľudí, ktorí sa tiesnia v blokoch niekoľkoposcho­dových domov z betónu, postavených na piesčitom podloží lagúny. „Investujú tam bosovia,“ hovorí sa záhadným úsmevom jeden z rybárov. Títo bosovia stavajú bez povolenia. Dostanú ich, len čo je budova postavená, v čase volieb alebo za tučné úplatky.

„Ľudia sa boja postaviť sa proti mocným, vládne tu zákon silnejšieho. Tie stavby sú výsledkom tlaku mocných, ktorí stavajú bez ohľadu na urbanistické plány,“ hovorí Gjine. „Všetky nelegálne stavby budú zrovnané so zemou. Tí, čo za to nesú zodpovednosť, budú potrestaní,“ sľubuje minister Klose. To však nestačí, zdôrazňuje Eglantine Bruciová, expertka na klimatické zmeny v Rozvojovom programe OSN (UNDP) v Tirane. „Jediným riešením by bola výstavba kamenných štruktúr pozdĺž pobrežia a obnova dún,“ hovorí. Takéto opatrenie by však bolo mimoriadne finančne náročné, upozorňuje Gjine. Albánsko patrí k najchudobnejším krajinám Európy. Ak sa nič nestane, bude krajina deň za dňom zbedovanejšia a more bude ďalej ukrajovať z albánskeho územia, hovorí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#more #erózia #Albánsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk