Milióny domorodcov v Mexiku zabila v 16. storočí salmonela

22.01.2018 16:00
Chichen Itza, Mexiko
Po Aztékoch zostali veľkolepé stavby, ako je Chichen Itza. Autor:

Približne dvanásť miliónov domorodcov zabila v polovici 16. storočia na juhu súčasného Mexika záhadná choroba, ktorej Aztékovia hovorili cocoliztli. Počas piatich rokov vtedy vyhubila takmer 80 percent obyvateľov, ktorí prežili epidémiu kiahní, takisto zavlečenú do Ameriky Európanmi.

Podľa najnovšej štúdie nemeckých a mexických vedcov, zverejnenej minulý týždeň v časopise Nature, bol onou záhadnou smrtiacou chorobou zrejme druh salmonely.

Vedci analyzovali vzorky pozostatkov zubov z viac ako dvoch desiatok tiel, ktoré boli pochované v čase epidémie záhadnej choroby v oblasti Mixteca Alta v mexickom štáte Oaxaca. Vo vzorkách našli baktériu rodu Salmonella, druhu Paratyphi C, ktorá spôsobuje ťažké črevné infekčné ochorenie, dnes liečiteľné antibiotikami. Tieto lieky vtedy neexistovali a domorodci navyše nemali imunitu na európske choroby.

„Cocoliztli z rokov 1545 až 1550 bola jednou z epidémií, ktoré postihlo Mexiko po príchode Európanov. Bola najviac devastujúca pre tamojšie pôvodné obyvateľstvo,“ uviedla spoluautorka štúdie Ashild Vageneová z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka. Ďalšia členka tímu Kirsten Bosová však dodala, že zatiaľ nemožno so stopercentnou určitosťou potvrdiť, že príčinou epidémie cocoliztli bola práve táto baktéria. „Považujeme ju však za veľmi horúceho kandidáta,“ uviedla Bosová.

Pôvodné obyvateľstvo na území bývalej Aztéckej ríše, ktorú v roku 1521 dobyl Španiel Hernando Cortés, zdecimovala ako prvá epidémia kiahní. Na ňu zomrelo asi osem miliónov z pôvodných približne 22 miliónov domorodcov. V roku 1545 dorazila ona záhadná choroba, ktorá len za päť rokov zabila asi 12 miliónov ľudí. Polovicu zo zvyšných dvoch miliónov pôvodných obyvateľov zabila potom podľa denníka El País druhá epidémia cocoliztli v roku 1576.

V záznamoch z tej doby sú opisované symptómy choroby ako vysoká horúčka, bolesti brucha, hnačka a krvácanie z telových otvorov. Chorý zomrel po troch až štyroch dňoch. „V mestách sa kopali veľké jamy a kňazi od východu do západu slnka nerobili nič iné, len nosili mŕtve telá a hádzali ich do jám,“ opísal svedectvo z tej doby františkánsky misionár a kronikár Juan de Torquemada.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#salmonela #Aztékovia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk