Tvrdí to štúdia medzinárodného tímu vedcov, podľa ktorých sa len v oblasti medzi Kaliforniou a Havajskými ostrovmi nachádza okolo 80-tisíc ton plastov. Niektoré z nich preukázateľne pochádzajú dokonca z doby pred viac ako 30 rokmi.
Podľa vedcov zistil tri roky trvajúci výskum až šestnásťnásobný nárast objemu odpadov oproti predchádzajúcemu podobnému skúmaniu. „Toto (výsledok štúdie) skutočne podčiarkuje nutnosť rýchlo zastaviť prílev plastov do oceánu a tiež prijať opatrenia na upratovanie existujúceho neporiadku,“ uviedol Laurent Lebreton z holandskej organizácie The Ocean Cleanup, ktorá mala vo výskume vedúcu úlohu.
Vo svetových oceánoch existuje päť zón, v ktorých sa odpad najviac kumuluje, z ktorých najväčšia je práve spomínaná oblasť medzi juhozápadným pobrežím USA a Havajom. Členovia výskumného tímu analyzovali pomocou lietadiel a lodí po dobu troch rokov plochu znečistenú odpadmi. Našli medzi nimi veľké množstvo zvyškov prevažne rybárskych sietí, plastových nádob a balení výrobkov. Iba štvrtina z plastov bola menšia ako päť centimetrov, väčšina bola vo veľmi zachovanom stave napriek pokročilému veku. Výskumníci boli v niektorých prípadoch schopní z nápisov identifikovať dátum výroby, pričom najstarší predmet pochádzal z roku 1977, ďalších sedem z 80. rokov.
Plastové odpady, ktoré sa dostávajú do oceánu, majú tendenciu sa zhlukovať do veľkých plôch, v ktorých sa postupne rozpadajú a ich malé čiastočky môžu byť podľa expertov v prípade konzumácie nebezpečné pre morské živočíchy.
Prvé stopy plastových odpadov sa našli vo vodách Antarktického oceánu, známeho tiež ako Južný ľadový oceán, ktorý bol doteraz považovaný za neznečistené životné prostredie. „Vždy sme predpokladali, že toto je nepoškvrnené životné prostredie, len veľmi málo dotknuté ľudskými bytosťami,“ povedal vedecký koordinátor projektu Tara Oceans Chris Bowler. „Skutočnosť, že sme našli tieto plasty, je známkou, že dosah človeka je čo do rozsahu skutočne celoplanetárny,“ dodal.
Mikroskopické fragmenty, ktoré sú neviditeľné, kým sa nenahromadia v ťažných sieťach, sú dôsledkom rozkladu takých odpadkov, ako sú igelitové vrecká alebo plastové fľaše, ktoré sa počas rokov alebo niekoľkých desaťročí rozpadajú vplyvom ultrafialového svetla a morskej vody. Vedci s prekvapením našli aj syntetické vlákna, prevažne pochádzajúce z oblečenia vo zvyškoch z práčok, ktoré tvorili podstatnú časť fragmentov umelých hmôt.