Prúd v Atlantickom oceáne podľa štúdie medzinárodného tímu vedcov uverejnenej v odbornom časopise Nature spomalil o 15 percent. Vedci kombinovali počítačové simulácie s teplotami nameranými na morskej hladine. Dôsledky pre globálnu klímu ešte nie sú jasné.
„Podarilo sa nájsť osobitný vzorec,“ hovorí hlavná autorka štúdie Levke Caesarová z postupimského Ústavu pre výskum klímy (PIK). Oceán južne od Grónska sa ochladil, pretože voda, ktorá do tejto oblasti prúdi, už neklesá tak rýchlo do hĺbky, a preto môže pritekať menšie množstvo teplej vody. Zároveň sa voda pozdĺž severnej polovice atlantického pobrežia USA ohrieva, pretože sa Golfský prúd presúva bližšie k pobrežiu.
Za oslabenie prúdu je podľa vedcov zodpovedné globálne otepľovanie. Golfský prúd poháňajú rozdiely v hustote morskej vody. Teplá, ľahšia voda tečie z juhu na sever, tam sa ochladzuje, tým sa stáva hustejšia a ťažšia, klesá do hlbších vrstiev a tečie späť na juh. Toto obrovské obehové čerpadlo sa teraz zadrháva.
Globálne otepľovanie spôsobuje, že nad severným Atlantikom a nad pevninou, ktorá leží na jeho brehoch, viac prší, a preto do oceánu tečie viac sladkej vody. Tiež topiaci ľad v Arktíde riedi vodu severného Atlantiku. Podiel soli sa tak znižuje. Voda s nižším obsahom soli má nižšiu hustotu, a preto je menej ťažká. Neklesá preto tak rýchlo z povrchu do hĺbky, vysvetľuje spoluautor štúdie Alexander Robinson z Univerzity v Madride. Ak sa nepodarí rýchlo zastaviť globálne otepľovanie, bude sa podľa neho prúdenie v Atlantiku stále viac spomaľovať. " Len začíname chápať následky bezprecedentného procesu, môžu byť však ďalekosiahle," hovorí Robinson.
„Očakávame, že sa otepľovanie Zeme prejaví vo všetkých oceánoch, aj keď nie všade rovnako,“ hovorí Caesarová. „Rozsiahle ochladenie v severnom Atlantiku ale ukazuje, ako veľmi klimatické zmeny narušujú morské prúdy. Je to veľmi znepokojujúce,“ dodáva vedkyňa.
Ako spolu súvisia teploty na hladine mora a oslabovanie systému Golfského prúdu, sa skúmalo už skôr, píše Summer Praetoriusová z americkej geologickej služby USG. Sila novej štúdie podľa nej však spočíva v kombinácii nameraných dát s najmodernejšou počítačovou simuláciou. Aj ďalšie štúdie zverejnené v časopise Nature dochádzajú k záveru, že sa systém Golfského prúdu spomaľuje, podľa nej sa ale oslabovanie začalo už pred zhruba stovkou rokov, teda na začiatku industrializácie. „To sa prejaví na hľadaní toho, čo spomaľovanie spustilo,“ hovorí Praetoriusová.
Vedecký tím okolo Davida Thornalleyho z Londýnskej univerzity predpokladá, že ide o prirodzený proces, ktorý ale posilňuje ľuďmi spôsobené globálne otepľovanie. „Či tak, alebo onak, v oboch prípadoch je na vine znižovanie hustoty povrchovej vody,“ píše sa v štúdii.
Už skoršie štúdie ukazovali, ako teploty na morskej hladine ovplyvňujú počasie v Európe. Zistila sa napríklad súvislosť medzi vlnou horúčav v Európe v lete 2015 a rekordnými mrazmi v severnom Atlantiku. Studený severný Atlantik zmenil vzorec systému tlaku vzduchu, a napomohol tak prúdeniu teplého vzduchu z juhu do Európy. „Chceme teraz ďalej skúmať dôsledky zmien systému Golfského prúdu,“ hovorí Caesarová. Dôležité otázky podľa nej sú: Ako sa v tejto súvislosti mení teplota v Európe? A dá sa počítať s častejšími vlnami horúčav a búrkami?