Zloženie rastlín dodnes ukazuje na biblické sídla

19.04.2018 14:00
kavyľ, step, tráva, čenkovská step, duny
Českí vedci spolupracujú s izraelskými kolegami niekoľko rokov, tento rok prvýkrát sa im podarilo odobrať dostatočné množstvo vzoriek pre analýzu. Autor: ,

Tím vedcov pod vedením Michala Hejcmana z Českej poľnohospodárskej univerzity (ČZU) zistil, že bývalé ľudské sídliská ovplyvňujú rastliny v mieste ešte po tisíckach rokov.

Je to dôvod, prečo sú zaniknuté sídla zjavné z leteckých snímok. Pôda má v takých miestach iné zloženie, čo ovplyvňuje sýtejšie sfarbenie rastlín aj ich druhovú pestrosť. Hejcman s kolegami takto skúmal biblické miesta v Izraeli, a to spolu s archeológmi z izraelskej Arielskej univerzity. Ich výsledky zverejnila Fakulta životného prostredia ČZU v tlačovej správe.

Vzorky pôdy a rastlín odobrali vedci z archeologických nálezísk Tel Burna a Tell es-Safi tesne pred Veľkou nocou. „Obe sídliská, tradične vybudované na vrcholkoch kopcov, sa datujú do doby bronzovej a do obdobia judského kráľovstva takmer tisíc rokov pred naším letopočtom. Zmienky o oboch sídlach možno dohľadať v biblii a nachádzajú sa v krajine legendárneho súboja Dávida s Goliášom. Sú preto v intenzívnom hľadáčiku izraelských archeológov z tímu profesora Jicchaka Šaja a Oren Ackermanna,“ uviedol v správe dokumentarista fakulty životného prostredia Tomáš Junek.

Českí vedci zistili, že v týchto miestach sa stále nachádzajú iné prvky v pôde než tam, kde ľudia nežili. „Antropogénne prvky, hlavne fosfor, zinok a meď, nachádzame v izraelských náleziskách vo vysokých koncentráciách aj tritisíc rokov po ich zániku. Vplyv ľudí je tak ďaleko trvalejší, než sa predpokladalo. Zaniknuté sídla bude možné spoľahlivo detekovať napríklad z leteckých snímok, ako sa nedávno ukázalo v odlesnenej krajine amazonských pralesov,“ uviedol Hejcman.

Za iné chemické zloženie môžu podľa archeológa Ladislava Šmejdu činnosti ako chov dobytka, spaľovanie organickej hmoty či organické odpady. Spôsobujú vyššiu koncentráciu niektorých látok, než aká je v okolí. „To sa javí ako univerzálne pravidlo, ktoré sme doložili naším výskumom od Stredomoria po geografickú hranicu poľnohospodárskej ekonomiky na Islande,“ uviedol archeológ. Zloženie pôdy sa prejavuje aj v druhovej skladbe rastlín. Napríklad na lokalite Tel Burna rastie hlavne planý jačmeň. „V Čechách na miestach stredovekých dedín zase rastie zimozeleň menší, na Islande nachádzame prevažne prasličku roľnú,“ vysvetlil botanik tímu Vilém Pavlů. Vďaka väčšiemu množstvu živín majú rastliny i sýtejšiu farbu.

Vyšší výskyt medi v izraelských lokalitách má viac dôvodov. Jedným z nich je aj metalurgická dielňa, ktorú sa Hejcmanovmu tímu podarilo nájsť v lokalite Tel Burma práve vďaka sledovaniu koncentrácie medi. „Používame röntgenový spektrometer, ktorý tam Izraelčania nemajú. Sme tak schopní identifikovať metalurgickú dielňu ešte skôr, než sa vykope,“ povedal Hejcman.

Českí vedci spolupracujú s izraelskými kolegami niekoľko rokov, tento rok prvýkrát sa im podarilo odobrať dostatočné množstvo vzoriek pre analýzu. „V lete sa do Izraela chystajú znovu, tentoraz budú merať koncentrácie prvkov v pôdach priamo na mieste pomocou röntgenového spektrometra. Pripravujú tiež ďalší spoločný projekt, ktorý bude nadväzovať na podporu už skôr poskytnutú Izraelskou grantovou agentúrou,“ doplnil Junek.

#veda #rastliny #pôda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk