Paleontológovia informovali o náleze štyroch nových fosílií ichthyornisa, ktorý mal zobák aj zuby a ktorý žil podobným štýlom ako dnešné čajky. Prvé kostrové pozostatky tohto živočícha sa našli už v 70. rokoch 19. storočia, tie nové pochádzajú z Kansasu a Alabamy a patrí k nim dobre zachovaná lebka. Pomohla odborníkom rozšíriť vedomosti o ichthyornisoch.
Vyvinuli sa z malých operených dinosaurov. Na rozdiel od už skôr známych archeopteryxov, ktoré žili pred 150 miliónmi rokov, boli ichthyornisy dobrými letcami. Tvar ich tela sa zjednodušil a prispôsobil na let, ako je to pri moderných druhoch vtáctva, uviedol podľa agentúry Reuters paleontológ Bharti-Anjan Bhullar z Univerzity v Yale. „Vďaka modernejšiemu tvaru tela a krídel si zachovali takmer rovnaký stav zubov ako dinosaury. Mali silný zhryz a silné dinosaurie čeľuste. Svet však vnímali ako vtáky, mali veľké vtáčie oči a rozšírený mozog,“ povedal Bhullar.
Aj keď zobáky mali aj staršie primitívne vtáky, napríklad confuciusornis, ktorý žil pred 125 miliónmi rokov, ichthyornis bol prvý, ktorého zobák bol vybavený špičkou, ktorá umožňovala uchopiť, zobať a manipulovať. „Udržať klzkú vodnú korisť pomáhali ostré zuby a zobák a čeľuste asi umožnili zručne manipulovať s vecami, ako to dokážu moderné vtáky. A tiež si mohol urovnávať perie,“ domnieva sa paleontológ Daniel Field z Bathskej univerzity.
Ichthyornis mal rozpätie krídel približne 60 centimetrov. Živil sa pravdepodobne rybami a mäkkýšmi. Vtáky, ktoré mali zuby, vyhynuli spolu s dinosaurami a ďalšími druhmi po dopade asteroidu pred 66 miliónmi rokmi.
Charles Darwin využil poznatky nájdených fosílií ichthyornisov a hesperornisov, vtákov z obdobia kriedy, ktoré mali zuby a vedeli sa potápať, na podporu svojej evolučnej teórie. Ichthyornis je príkladom toho, aká je evolúcia zložitá a zároveň elegantná, tolerantná k individuálnym potrebám a zároveň masívnym, celistvým zmenám, povedal Bhullar. Nové poznatky o ichthyornisoch boli zverejnené v odbornom časopise Nature.