S očistením toxických území môžu pomôcť rastliny

23.05.2018 06:00

Kremík predstavuje pre rastliny ochranu proti pôsobeniu stresu napríklad aj z prítomnosti ťažkých kovov v pôde. Touto témou, ako aj ďalšími z oblasti očistenia životného prostredia pomocou rastlín, sa výskumne zaoberá špičkový vedecký tím experimentálnej biológie rastlín z Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením profesora Alexandra Luxa.

Rez koreňa kukurice.
Rez koreňa kukurice. Autor: Marek Vaculík

Kontaminácia životného prostredia škodlivými látkami v súčasnosti predstavuje dôležitú spoločenskú výzvu. Prostredníctvom rastlín sa toxické látky môžu konzumáciou dostať až do ľudského tela a ohroziť tak zdravie, čo je téma, ktorá bola až donedávna tabu. Vhodne zvolené druhy rastlín však môžu byť využité aj ako alternatívny spôsob očisťovania znečistených území. Podobne ako človek aj rastliny, ktoré prijímajú väčšinu živín koreňmi, sú konfrontované s prvkami a látkami, ktoré nielenže nepotrebujú, ale sú pre ne aj škodlivé. Tie sa v rastlinách môžu hromadiť a pokračovať v potravinovom reťazci ďalej až do nášho tela.

„Záhadné stúpanie počtu civilizačných chorôb, alergií, problém s plodnosťou vo ‚vyspelých‘ častiach sveta, to nie sú len akési mediálne strašiaky, ale skutočnosť. Je to nepopulárna, politikmi a producentmi potravín neobľúbená téma. V niektorých častiach sveta, a nie tak dávno ani v našej časti sveta, nepublikovateľná,“ vysvetľuje profesor Alexander Lux, vedúci Katedry fyziológie rastlín Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Z opustených baní a skládok po ťažbe na Slovensku sa podľa neho dodnes uvoľňujú nebezpečné látky a viaceré polia sú zamorené toxickými látkami, lacnými hnojivami a ochrannými látkami, bez ktorých sa v intenzívnom poľnohospodárstve nezaobídeme. Príležitostne sa tiež objavujú informácie o Betex-e (benzén-toluén-etylbenzén-xylén) v podzemných vodách či úložiskách dnes zakázaných pesticídov, insekticídov a fungicídov. Jedným z alternatívnych riešení týchto problémov je „očisťovanie“ prostredia rastlinami, tzv. fytoremediáciou.

Očisťovanie prebieha aj samovoľne, keď jedovaté skládky či jazerá postupne zarastajú vegetáciou, ktorá toxické látky do seba prijíma alebo v prípade organických látok ich aj metabolicky upravuje či rozkladá. „Tento proces sa však dá urýchliť a zefektívniť výberom vhodných rastlinných druhov, zabezpečením, že značná časť toho, čím je koreňová sústava obklopená a čo sa za bežných okolností rastlina snaží neprijať, sa transportuje do nadzemnej časti, ktorá sa dá zozbierať a pri niektorých kovoch v ideálnom prípade dokonca aj recyklovať. Na druhej strane je tu hľadanie a šľachtenie rastlín, ktoré využívame ako zdroj potravy, so zníženým transportom škodlivín z koreňa do nadzemných častí, do plodov či semien, ktoré konzumujeme vo veľkých množstvách,“ ozrejmil profesor Lux.

Tím experimentálnej biológie sa tiež venuje téme kremíka v rastlinách, ktorý predstavuje v rámci fyziológie rastlín určitú anomáliu. Nie je považovaný za esenciálny prvok, aj keď ho mnohé druhy akumulujú vo významných množstvách. Pozornosť sa mu dlhodobo nevenovala asi aj pre jeho vysokú prítomnosť v pôde. V posledných desaťročiach sa však objavuje čoraz viac dôkazov o jeho mimoriadnosti v oblasti ochrany rastlín proti pôsobeniu stresu. Z tohto pohľadu je štúdium pôsobenia kremíka nesmierne dôležité.

„Naše experimenty ukázali, že aplikácia kremíka má prospešný vplyv na prekonávanie rôznych foriem abiotického a biotického stresu, či už ide o stres z prítomnosti ťažkých kovov, iných toxických prvkov, alebo dokonca o ochranu rastlín pred atakom parazitických rastlín ničiacich úrodu. Mechanizmus pôsobenia kremíka v rastlinách stále nie je dokonale preskúmaný vo všetkých aspektoch, čo nám otvára ďalšie možnosti našej vedeckej realizácie,“ uzatvára biológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#životné prostredie #toxické látky #ťažké kovy #kontaminácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk