Ide o švába z vyhynutej čeľade Umenocoleidae, ktorý žil v druhohorách. Zachoval sa v jantári, a tak na ňom mohli vedci odpozorovať tzv. kamufláž.
„Napodobňovanie nejakého predmetu živočíchom v tej najjednoduchšej forme je tzv. crypsis. Tento živočích napodobňoval zložitejšie vzory, ktoré mu umožnili splynúť s prostredím. V tomto prípade ide o jasné maskovanie oproti kôre stromov. Môžeme sa preto domnievať, že živočíchov na takomto mieste zaliala stekajúca živica. Toto poznanie nám vysvetľuje jeho správanie. Zrejme žili priamo na kôre stromov a svoje maskovanie postupom času zdokonaľovali,“ povedal Peter Vršanský, paleontológ Slovenskej akadémie vied.
Foto: Peter Vršanský, SAV
Šváby patria k najpočetnejším zachovaným fosíliám z obdobia treťohôr, v druhohorných jantároch sú však veľmi vzácne. Zachovalo sa len niekoľko vzoriek a jednu sa podarilo získať do vlastníctva Slovenského národného múzea.
„Farebný vzor tohto jedinca môžeme jednoznačne kategorizovať ako najstarší doklad zložitejšej kamufláže vôbec. Maskovanie je asymetrické, jedna strana sa odlišuje od druhej. Vytvára škvrny rôznej veľkosti, zrejme rozkladajúce obraz aj v závislosti od vzdialenosti predátora, ktorý sa na neho chystal zaútočiť, aj od veľkosti podkladu. Tento výskum nám umožňuje cestovať v čase dinosaurov vzdušnou čiarou od jantárových lesov Libanonu a Mjanmaru, kde sa vzorky našli, až po brehy toxického jazera Crato v Brazílii, kde tiež tento šváb žil,“ povedal paleontológ.