„Pšenica patrí medzi najzákladnejšie poľnohospodárske plodiny. Pestuje sa na najväčšej ploche, poskytuje viac ako pätinu kalórií a bielkovín, v niektorých krajinách to môže byť až polovica. Jej úloha pri výžive ľudstva je nezastupiteľná. Ľudí na zemeguli však pribúda a blíži sa okamih, keď pšenica nebude stačiť,“ vysvetlil Jaroslav Doležel z Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR.
Podľa Doležela treba šľachtiť ešte výnosnejšie odrody, ktoré sa budú vedieť prispôsobiť súčasnej klíme. „Šľachtenie klasickými technikami už musí byť doplnené novými modernými technikami, ktoré však môžeme uplatniť len vtedy, ak máme dedičné informácie. A to sa teraz stalo,“ povedal.
Prečítanie dedičnej informácie pšenice siatej bolo dlho nemožné kvôli jej enormnej veľkosti. Genóm pšenice má podľa vedcov takmer 17 miliárd písmen dedičného kódu, dedičná informácia pšenice je päťkrát väčšia ako človeka. Skladá sa totiž z troch podobných subgenómov a väčšinu genómu tvoria mnohokrát sa opakujúce úseky DNA.
Vedci zo 73 vedeckých pracovísk tak museli dedičnú informáciu čítať po malých úsekoch, čo komplikovalo jej správne zostavenie. Pracovisko v Olomouci hralo v medzinárodnom projekte kľúčovú úlohu. Tunajší vedci boli na začiatku triedenia chromozómov, vyvinuli metódu triedenia pomocou prietokovej cytometrie, ktorá umožnila rozdeliť veľkú a zložitú dedičnú informáciu na menšie časti – chromozómy, čo zjednodušilo čítanie DNA a organizovanie prečítaných úsekov.
Olomoucké laboratórium tak dodávalo DNA jednotlivých chromozómov spolupracujúcim laboratóriám v rôznych častiach sveta. „Domnievam sa, že práca ašpiruje na najdôležitejší výsledok v rastlinnej biológii toho roku,“ podotkol riaditeľ Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR Martin Vágner.
Vďaka podrobnej vedomosti dedičnej informácie pšenice môžu teraz šľachtitelia rýchlejšie identifikovať gény zodpovedajúce za výnos, kvalitu zrna, odolnosť voči chorobám a škodcom a gény umožňujúce lepšie prekonávať sucho.
Tento výsledok bude mať veľký význam pri využívaní nových metód genetických modifikácií, doplnili výskumníci. Získaním referenčných častí genómu pšenice sa im otvára aj možnosť objasnenia funkcií jednotlivých častí dedičnej informácie a vplyv na rast a vývoj tejto plodiny. Tento prelomový skok bol publikovaný aj v prestížnom vedeckom časopise Science.