Egyptská hrobka ukrývala 3 200 rokov starý syr

20.08.2018 15:48
shutterstock 88800895
Ilustračné foto. Autor:

Záhadná biela hmota nájdená v hrobke starostu antickej egyptskej metropoly Mennofer je v skutočnosti syr starý vyše 3 200 rokov.

Po dôkladnej analýze k tomuto záveru dospeli talianski a egyptskí vedci, informovala spravodajská spoločnosť BBC. Mohlo by ísť o pozostatok najstaršieho syra, s akým sa kedy archeológovia stretli.

„Analyzovaný materiál je pravdepodobne najstarším archeologickým pevným zvyškom syra, aký bol doteraz nájdený,“ napísal v nedávno publikovanej štúdii chemik z univerzity v talianskej Catanii Enrico Greco, ktorý na rozbore antického syra spolupracoval s kolegami z Káhiry. Ich zistenia sú o to zaujímavejšie, že až doteraz sa žiadne dôkazy o výrobe syra v starovekom Egypte neobjavili, napísala BBC.

Tajomná hmota bola nájdená v hrobke starostu starovekého mesta Mennofer v oblasti dnešnej Káhiry, ktoré bolo metropolou úrodnej delty Nílu. Hrobku starostu Ptahmesa objavili bádatelia už v roku 1885, následne však bola na dlhý čas zabudnutá. Až v roku 2010 ju znovu preskúmali francúzski archeológovia. Vykrádači hrobov už z miesta zrejme niektoré predmety odniesli, zostalo tu však niekoľko hlinených nádob, pričom v jednej z nich bol prastarý syr.

Podľa webu Grecov tím dokázal po rozpustení kúskov bielej hmoty izolovať vzorky bielkovín. Tie potom vedci analyzovali a aj napriek dlhému pôsobeniu času v nich dokázali identifikovať prvky špecifické pre syry. Analýza ukázala, že produkt bol vyrobený po zmiešaní kozieho a ovčieho mlieka a prekvapujúco aj mlieka byvola afrického.

Okrem toho však vedci našli aj stopy po baktériách rodu Brucella, ktoré spôsobujú vysoko nákazlivú brucelózu. Použité mlieko nebolo pasterizované, takže syr, hoci mohol byť chutný, bol zrejme tiež jedovatý.

Chemik Greco si ohľadom chuti starovekého syra netrúfol špekulovať. Podľa profesora Paula Kindstedta z Vermontskej univerzity, ktorý študuje chémiu a históriu okolo syrov, mohol chutiť podobne ako klasický kozí syr, len s „veľmi, veľmi kyslým“ nábojom. „Mal by v sebe veľa vlhkosti, bol by roztierateľný. Dlho by nevydržal, veľmi rýchlo by sa skazil,“ povedal denníku The New York Times.

#vedci #syr #objav #hlinené nádoby #Egypt #archeológia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk