Hlavné archeologické práce v tejto oblasti na juhu Peloponézskeho polostrova začali v roku 2013, počas poslednej série vykopávok sa našlo sedem hrobov z rímskeho a helénskeho obdobia a vôbec prvýkrát zvyšky osídlenia. „Je význačné, že sa na povrch dostali zvyšky mesta, dláždených ulíc, architektonické štruktúry,“ povedala agentúre Reuters Eleni Korkaová, ktorá má výskum na starosti.
Podľa Pausania, gréckeho cestovateľa a zemepisca z druhého storočia nášho letopočtu, mohli mesto Tenea založiť vojnoví zajatci z mýtickej Trójske vojny, ktorým Agamemnón, kráľ neďalekých Mykén, niekedy v 12. alebo 13. storočí pred naším letopočtom povolil postaviť si domy.
Archeológovia našli hlinené, kamenné a mramorové podlahy a zistili, že niektoré múry boli postavené s veľkou starostlivosťou. Objavili tiež 200 vzácnych mincí, čo podľa Korkaovej dokazuje, že mesto bolo veľmi bohaté. V hroboch boli uložené vázy a šperky. V jednom z nich sa nachádzali pozostatky ženy a dieťaťa.