1. JORDÁNSKO – najstarší chlieb na svete
Zuhoľnatené zvyšky chlebovej placky upečenej na kamennom ohnisku pred 14-tisíc rokmi naznačujú, že ľudia začali piecť chlieb 4-tisíc rokov pred vznikom poľnohospodárstva. Chlebovú placku vyrobili z obilnín a z hľúz. Dosiaľ najstarší dôkaz o chlebe pochádzal z Turecka spred 9 100 rokov.
2. JUŽNÁ AFRIKA – najstaršia kresba na svete
Malý kameň vyznačený pretínajúcimi sa čiarami z červeno-žltej farby je považovaný za najstarší známy dôkaz ľudskej kresby. Našli ho v jaskyni v Južnej Afrike. Objav prekonal dosiaľ známe najstaršie kresby spred najmenej 30-tisíc rokov.
3. EGYPT – odhalené tajomstvá múmie
Mumifikačnú dielňu a priľahlú pohrebnú jamu spred 664 – 404 rokov pred naším letopočtom objavili neďaleko pohrebiska v Sakkáre južne od Káhiry. Nález poskytuje drahocenné informácie o mumifikačnom procese. Pozlátená strieborná maska (hore) – doteraz vôbec len druhý nález – sa nachádza medzi stovkami vecí odkrytých spod zeminy.
4. ŠVAJČIARSKO – tajuplná bronzová ruka
Záhadnú bronzovú ruku so zlatými manžetami objavili v hrobe starom 3 500 rokov v blízkosti Bielskeho jazera. Nález je označovaný za najskoršie kovové zobrazenie časti ľudských končatín nájdených v Európe. Nezvyčajný artefakt mohol byť súčasť sochy, pričom nič podobné z uvedeného obdobia nie je známe.
5. GRÉCKO – najstarší úryvok Odysey
Hlinenú doštičku vykopali pri Diovom chráme v starovekej Olympii. Môže to byť vôbec najstarší nájdený písaný záznam Homérovho literárneho diela. Tabuľka je popísaná 13 veršami básne, súvisiacimi s hrdinom Odyseom po páde Tróje. Je datovaná do rímskeho obdobia. Homér napísal Odyseu okolo 8. storočia pred naším letopočtom.
6. ČIERNE MORE – najstarší nepoškodený vrak lode
Grécka obchodná loď stará viac ako 2 400 rokov bola nájdená pri pobreží Bulharska. Vrak dlhý 23 metrov v dobrom stave pripomína podobu lodí, ktoré bývali znázornené na starovekých gréckych krčahoch na víno.
7. RUSKO – dekódovaný predchodca tzv. čiernej smrti (epidémie moru)
Analýza dvoch kostier starých zhruba 3 800 rokov (ženy a muža pochovaných spolu v oblasti Samary) ukázala, že v čase smrti boli nakazení patogénnou gramnegatívnou baktériou. Baktéria spôsobujúca epidémiu, najstaršia svojho druhu z tých čias, je predchodcom toho, čo zapríčiňovalo tzv. čiernu smrť, čiže mor. Objav naznačuje, že mor vznikal v bronzovej dobe.