Ubúda vyše 40 % hmyzích druhov a tretina je ohrozená. Hmyz pritom mizne osemkrát rýchlejšie ako cicavce, vtáky a plazy. Markantné ubúdanie hmyzu v prvom rade spôsobuje intenzívne poľnohospodárstvo, najmä užívanie pesticídov, ale prispieva k nemu tiež urbanizácia a klimatické zmeny.
„Ak sa úhyn hmyzích druhov nepodarí zastaviť, bude to mať katastrofálne dôsledky na ekosystém planéty a prežitie ľudstva,“ konštatoval Francisco Sánchez-Bayo z univerzity v Sydney. Analýzu vypracoval spolu s Krisom Wyckhuysom, ktorý pôsobí na čínskej akadémii poľnohospodárskych vied v Pekingu.
Dvojica Sánchez-Bayo a Wyckhuys vychádzala zo 73 najlepších vedeckých štúdií, ktoré sa venujú úbytku hmyzu. Väčšina z týchto štúdií odráža stav v západnej Európe a v Spojených štátoch, pár ďalších sa zaoberalo stavom v Austrálii, Číne, Brazílii či Juhoafrickej republike. Zvyškom sveta sa doteraz zaoberalo len niekoľko málo analýz.
Na našej planéte podľa vedcov začalo šieste masové vymieranie druhov. Vedci naň upozornili už u väčších zvierat, ktoré sa ľahšie skúmajú. Zástupcovia hmyzu sú najrôznorodejšími a najpočetnejšími živočíchmi a vážia 17-krát viac ako ľudstvo. Hmyz je nevyhnutný pre fungovanie všetkých ekosystémov – slúži ako potrava iných druhov, opeľuje rastliny a recykluje živiny.
„Ak nezmeníme spôsob, akým produkujeme potraviny, všetok hmyz za niekoľko desiatok rokov vyhynie,“ napísala dvojica vedcov. „Vplyv na ekosystémy planéty bude prinajmenšom katastrofický,“ dodávajú.
Pozorovaný každoročný úbytok 2,5 percenta objemu hmyzu za posledných 25 až 30 rokov považuje Sánchez-Bayo za šokujúce. „Je to veľmi rýchle. Za desať rokov bude hmyzu o štvrtinu menej, za 50 rokov polovica a za 100 rokov nebude žiadny,“ predpovedá.
Najväčší dopad bude mať jeho ubúdanie na vtáky, plazy, obojživelníky a ryby, ktoré sa ním živia. „Ak tento zdroj potravy zmizne, všetky tieto zvieratá zahynú od hladu,“ tvrdí Sánchez-Bayo.
„Hlavnou príčinou je intenzifikácia poľnohospodárstva,“ pokračuje Sánchez-Bayo. „To znamená výrub stromov a kríkov, ktoré obvykle obklopujú polia, a tak vznikajú rovné, holé lány, ktoré človek ošetruje syntetickými hnojivami a pesticídmi,“ vysvetľuje. Hmyzu podľa neho začalo ubúdať na začiatku minulého storočia, proces sa urýchlil v 50. a 60. rokoch a za posledné dve desaťročia dosiahol „alarmujúce rozmery“.
Nebývalý úbytok hmyzej ríše počas posledných 20 rokov vedec pričíta používaniu novej triedy insekticídov, medzi ktoré patrí fipronil a neonikotinoidy, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém hmyzu.
Svet musí zmeniť spôsob, aký produkuje potraviny, tvrdí Sánchez-Bayo. Pôda obhospodarovaná metódami prírodného poľnohospodárstva podľa neho obsahuje viac hmyzu a príležitostné používanie pesticídov v minulosti neviedlo k tak radikálnemu úbytku hmyzu ako nová trieda pesticídov za posledných 20 rokov. „Ekosystémy zabijú intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo,“ konštatoval Sánchez-Bayo.
V trópoch, kde sa tento typ obhospodarovania pôdy často nevyskytuje, sa za hlavný faktor úbytku hmyzu pokladá zvyšovanie teploty vplyvom globálneho otepľovania. Živočíšne druhy sa v tomto podnebnom pásme adaptovali stabilným podmienkam a nedokážu sa príliš prispôsobiť zmenám podmienok, ako dokladá príklad Portorika. Na tomto karibskom ostrove za posledných 35 rokov zmizlo 98 percent pozemného hmyzu.
Úbytok hmyzu dokladá Sánchez-Bayo pozorovaním, ktoré mohol obdobne zaznamenať aj každý pozorný pamätník. Nedávno sa vydal s rodinou na dovolenku, počas ktorej prešli autom 700 kilometrov austrálskym vidiekom. Ani raz pritom nemusel čistiť predné sklo. „Pred rokmi by som to musel robiť neustále,“ uzatvára.