Pravdou je, že sa vedcom zatiaľ nepodarilo nájsť tvora, ktorý by vôbec nikdy nespal. Ale je spánok skutočne nevyhnutný pre prežitie? Väčšina ľudí potvrdí, že majú problém bežne fungovať aj po jednej jedinej prebdenej noci. Zlý spánok počas dlhšieho obdobia sa potom spája s celým radom negatívnych zdravotných následkov, od srdcových ochorení a mozgovej mŕtvice až po priberanie na váhe a diabetes.
Tieto väzby a skutočnosť, že podľa doterajších zistení všetky zvieratá pospávajú, naznačujú, že spánok musí u zvierat zohrávať zásadnú úlohu. Ale aká je jeho funkcia? Umožňuje spánok mozgu opraviť škody a spracovať informácie? Je nevyhnutný pre reguláciu energie v tele?
Mnohí vedci a myslitelia v priebehu vekov, počnúc gréckym filozofom Aristotelom, prišli s celým radom vysvetlení toho, prečo spíme. A napriek tomu presný zmysel spánku zostáva otvorenou otázkou.
Od 90. rokov 19. storočia sa konali prvé pokusy sa spánkovou depriváciou u zvierat. Nech už boli vykonávané na myšiach, alebo šváboch, výsledky boli vždy rovnaké – po určitej dobe, keď zviera nemohlo spať, uhynulo. Samotná príčina smrti v týchto prípadoch, a tiež to, ako je spojená so spánkom, však zostávajú neznáme.
Kým úplná nespavosť sa zdá byť nebezpečnou, niektoré tvory si vystačia s pozoruhodne krátkym spánkom. A práve ony by mohli zohrať kľúčovú úlohu pri pochopení funkcie spánku, myslia si vedci.
Štúdia zverejnená vo februárovom čísle časopisu Science Advances monitorovala spacie zvyky octomiliek. „Zistili sme, že niektoré mušky skoro vôbec nespia,“ povedal spoluautor štúdie Giorgio Gilestro, ktorý prednáša systémovú biológiu na londýnskej Imperial College.
Gilestro a jeho kolegovia zistili, že šesť percent samičiek octomiliek spí menej ako 72 minút denne, v porovnaní s priemerne 300 minútami, ktoré prespali iné samičky. Jedna samička dokonca spala priemerne len štyri minúty denne.
V ďalšom experimente vedci muškám odopreli 96 percent ich bežného času na spánok. Mušky však nezomreli predčasne ako zvieratá z predchádzajúcich experimentov, ktoré boli úplne zbavené možnosti spať. Žili rovnako dlho ako kontrolná skupina, ktorá mohla spať bežný čas.
Gilestro a niekoľko ďalších vedcov sa začína pýtať, či je spánok menej nevyhnutný, akosi ľudia myslia. „Zdá sa, že niektoré zvieratá prežívajú s podstatne kratšou dobou spánku, ako sa predtým predpokladalo,“ povedal Niels Rattenborg, ktorý v nemeckom ornitologickom ústave Maxa Plancka študuje spánok u vtákov.
V rámci štúdie z roku 2016 Rattenborg a jeho kolegovia dali fregatám menším (Fregata minor) na ostrovoch Galapágy malé zariadenie, ktoré meralo elektrickú aktivitu v mozgu. Monitorovanie ukázalo, že vtáky niekedy spia raz mozgovou hemisférou v čase, keď letia nad oceánom. A niekedy dokonca za letu spali oboma hemisférami.
Ešte prekvapujúcejšie však bolo zistenie, že fregaty pri lete priemerne spali len 42 minút denne, zatiaľ čo na zemi si dopriali viac ako 12 hodín spánku za deň. Spanie počas letu môže byť bežné aj pri ďalších vtáčích druhoch, ako je dážďovník obyčajný (Apus apus), ktorý dokáže lietať desať mesiacov bez toho, aby niekde pristál – v tomto prípade však nemajú vedci priamy dôkaz.
Nájdeme niekedy zviera, ktoré vôbec nespí? Podľa Rattenborga nie je nič úplne vylúčené. „Lenže podľa štúdií zvierat, ktoré spia krátky čas, sa skôr zdá, že žiadne z nich sa nezaobíde úplne bez spánku. Toto uchovanie krátkeho spánkového obdobia naznačuje, že existuje minimálne množstvo spánku, ktoré je nevyhnutne potrebné aj u týchto krátkospáčov,“ dodal vedec.