Za vyhynutie mnohých druhov obojživelníkov môže pleseň, uvádzajú vedci. „Vysoko nákazlivé choroby u voľne žijúcich živočíchov, vrátane chytridiomykózy, prispeli k šiestemu masovému vyhynutiu na Zemi,“ uviedol doktor Ben Sheele z Austrálskej národnej univerzity v Canberre. „Stratili sme niektoré skutočne úžasné druhy,“ dodal.
Ochorenie chytridiomykóza spôsobilo za posledných 50 rokov masívne úhyny žiab, ropúch a salamandier vrátane vyhynutia 90 druhov týchto obojživelníkov. Choroba sa rozšírila do 60 krajín, pričom najviac sú zasiahnuté Austrália a Stredná a Južná Amerika. Pre zabránenie ďalšiemu zániku druhov je naliehavo potrebné zlepšenie biologickej bezpečnosti a obmedzenie obchodu s voľne žijúcimi zvieratami.
Vedci si všimli rozsiahle úhyny obojživelníkov po celom svete asi pred troma desaťročiami. Ako pravdepodobnú príčinu identifikovali pleseň Batrachochytrium dendrobatidis (Bd), ktorá napáda kožu obojživelníkov a v podstate ich „je“ zaživa. Podľa správy publikovanej v magazíne Science pleseň priviedla na pokraj vyhynutia najmenej 501 druhov obojživelníkov, čo predstavuje 6,5 percenta známych druhov. Nateraz potvrdili, alebo sa predpokladá vyhynutie 90 druhov vo voľnej prírode, zatiaľ čo populácia ďalších druhov poklesla o viac ako 90 percent.
U mnohých obojživelníkov je hlavných dôvodom úhynu pleseň, u ďalších sa na úhyne spolupodieľa strata ich prirodzeného prostredia, klimatické zmeny a iné invazívne druhy predátorov. Hlavnou príčinou globálnej pandémie a šírenia sa choroby je podľa vedcov globalizácia a obchod s voľne žijúcimi živočíchmi.