Júlové horúčavy boli kvôli klimatickým zmenám horšie

02.08.2019 14:39
zem, teplomer, otepľovanie, klimatické zmeny
Ilustračné foto. Autor:

Vlna horúčav, ktorá na konci júla postihla západnú časť Európy, by nebola taká intenzívna nebyť klimatických zmien spôsobených človekom.

S odvolaním sa na aktuálnu vedeckú štúdiu o tom informovala agentúra AP. Podľa tímu vedcov z Francúzska, Holandska, Británie, Nemecka a Švajčiarska, združených do siete World Weather Attribution, by bez vplyvu človeka na klímu boli teploty nižšie asi o 1,5 až tri stupne. V mnohých západoeurópskych krajinách padli na konci júla absolútne teplotné rekordy.

„Vlna horúčav z júla 2019 bola nad kontinentálnou západnou Európou natoľko extrémna, že je krajne nepravdepodobné, že by boli pozorované hodnoty namerané bez klimatických zmien,“ uvádza štúdia.

V západoeurópskych krajinách by bez vplyvu človeka na klímu panovali na konci júla podľa vedcov teploty o 1,5 až tri stupne nižšia. Globálne otepľovanie robí obdobie s extrémne vysokými teplotami tiež častejšie, konštatujú európski klimatológovia.

Rekordné teploty, aké meteorológovia namerali vo Francúzsku a v Holandsku, sa teraz môžu podľa štatistík opakovať každých 50 až 150 rokov. Bez vplyvu človeka na klímu by to bolo podľa štúdie asi každých tisíc rokov.

Podľa Roberta Vautarda z francúzskeho Ústavu Pierra-Simona Laplacea, ktorý stál na čele vedeckého tímu skúmajúceho poslednú vlnu horúčav, by si mala Európa začať na obdobné obdobie vysokých teplôt zvykať, pretože budú stále častejšie a intenzívnejšie.

„Ak sa nič neurobí s klimatickými zmenami, s emisiami, budú tieto vlny horúčav, pri ktorých sa teraz nameria maximálne 42 stupňov, v roku 2050 dosahovať o tri stupne viac, takže to bude zhruba 45 stupňov,“ povedal Vautard agentúre AP.

Vysoké teploty po niekoľkých dňoch na západe Európy síce ustali, presunuli sa ale severným smerom a spôsobujú topenie ľadovcov v Grónsku a v Arktíde, upozornili vedci.

V Paríži a v západonemeckom meste Lingen na konci júla namerali 42,6 stupňa, v severobelgickom mestečku Begijnendijk 41,8 stupňa a na juhu Holandska 40,4 stupňa. Rekordnú teplotu zaznamenali s 38,7 stupňa tiež v univerzitnej botanickej záhrade v anglickom meste Cambridge.

#otepľovanie #horúčavy #Európa #klimatické zmeny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku