Pohyb tektonických dosiek ju najneskôr pred 100 miliónmi rokov doslova pochoval pod južnou časťou Európy. Časopis National Geographic pripomína, že pôvodne bola oblasť veľká asi ako Grónsko.
Svetadiely sa počas toku času menia, občas aj zmiznú. To sa stalo tiež Veľkej Adrii (Greater Adria). V období druhohorného triasu, pred 240 miliónmi rokov sa odlomila od rozpadajúceho sa južného superkontinentu Gondwana.
Spolu s Veľkou Adriou sa vtedy z Gondwany odlomili a vznikli Afrika, Antarktída, Južná Amerika či Austrália.
Históriu Veľkej Adrie geológovia spracovali na základe mnohoročného výskumu a zberu vzoriek. Na všetko prišli analýzou vývoja zložitých geologických procesov stredomorského regiónu, ktorý pravidelne stúpa s pohorím a klesá s morom, a to v páse od Španielska cez Apeniny, časť Álp, Balkán, Grécko, Turecko až po Irán a Áziu.
Vedci z Univerzity v Utrechte pomocou softvéru na rekonštrukciu pohybu tektonických dosiek doslova odlúpli zadné vrstvy, aby sa vrátili späť v čase, keď boli kontinenty oveľa odlišnejšie od mapy, ktorú dnes poznáme.
„Zabudnime tak na Atlantídu,“ hlásil podľa stanice CNN hlavný autor štúdie, holandský geológ Douwe van Hinsbergen z Univerzity v Utrechte.
Naša planéta je pokrytá veľkými tektonickými doskami, ktoré nesú kontinenty aj oceány a plávajú v mase roztavených hornín zemského plášťa. Veľká Adria patrila k africkej doske, zároveň alebo nebola súčasťou daného kontinentu. Od Afriky ju oddeľoval oceán. Adria sa pritom pohybovala smerom k euroázijskej doske.
Asi pred 120 až 100 miliónmi rokov, teda v období druhohornej kriedy, sa zrazila s južnou stranou euroázijskej dosky a začala sa ponárať pod ňu. Niektoré ľahké horniny Adrie sa ale hneď nezasunuli do hlbín zemského plášťa. Namiesto toho zostávali kusy tesne pod euroázijskou doskou a tlaky pri pohybe dosiek ich zvierali.
Aj keď išlo o posuny len niekoľko centimetrov za rok, vytvorilo to pásy pohorí na juhu Európy a v oblasti Stredomoria – Pyreneje, Alpy, Karpaty, Kaukaz a Taurus.
„Väčšina horských masívov, ktoré sme skúmali, skutočne pochádzala z jediného kontinentu, ktorý sa oddelil od severnej Afriky pred viac ako 200 miliónmi rokov,“ pokračoval geológ. Podľa neho navyše zrejme nešlo o súvislú pevninu, ale o reťazec ostrovov a súostroví.
Vzhľadom na to, kde sa Veľká Adria ukrýva, môže mnoho ľudí povedať, že vlastne na tomto stratenom kontinente boli, či priamo sú. „Bez toho, aby sme si to uvedomovali, každý rok trávi svoju dovolenku obrovské množstvo turistov na stratenom kontinente Veľkej Adrie,“ poznamenal van Hinsbergen.
Na stránkach holandskej univerzity sa píše, že jedinou celistvejšou zvyšnou časťou tohto kontinentu je pás, ktorý vedie z talianskeho Turína cez Jadranské more k „podpätku čižmy“, ktorá tvorí Taliansko. Túto oblasť nazývajú geológovia Adria, teda vedci zaoberajúci sa aktuálnou štúdiou označujú skôr neobjavený kontinent ako Veľkú Adriu.
A jediným viditeľným pozostatkom svetadielu sú teraz vápence a ďalšie horniny v pohoriach južnej Európy a západnej Ázie. Vyskytujú sa vo viac ako 30 krajinách.
"Deformované zvyšky niekoľkých prvých kilometroch strateného kontinentu je možné stále pozorovať v horských pásmach. Zvyšok kontinentálnej dosky, ktorá bola asi 100 kilometrov silná, spadol pod južnú Európu do zemského plášťa až do hĺbky 1 500 kilometrov, ako nám potvrdilo skúmanie seizmických vĺn,“ vysvetlil odborník.