Zvonec biely je vták obývajúci prevažne územie Guyany, Suriname a francúzskej Guyany. V menšom počte je zastúpený tiež vo Venezuele a Brazílii. A práve tu sa v roku 2017 dostal k pitve jedného exemplára ornitológ Mario Cohn-Haft z brazílskeho Národného Inštitútu pre výskum Amazónie.
Pri pitve si vedec všimol nebývalo vyvinutých svalov v oblasti hrudníka. Svalová hmota bola zhruba päťkrát väčšia, než to u vtákov býva bežné. Preto sa spojil s Jeffom Podosom, špecialistom na správanie živočíchov z Massachusettskej univerzity a rozhodol sa zvonca preskúmať podrobnejšie. Výsledkom je štúdia v časopise Current Biology, o ktorej informoval britský Guardian.
Cohn-Haft s Podospm boli schopní nahrať spev samca zo vzdialenosti zhruba 40 metrov. Zvonec má vo svojom repertoári dve piesne. Tá hlasnejšia dosahuje 125 decibelov, doteraz najhlasnejší vták, kotinga krikľavá, dosiahla hlasitosť 116 decibelov. Spev zvonca prekonáva pneumatické kladivo (100 decibelov), rev leva (114 decibelov) či symfonický orchester (110 decibelov).
Aby bolo meranie čo najpresnejšie, nesmeli byť medzi výskumníkmi a vtákom žiadne prekážky. Vedci sa tak stali svedkami namlouvacího rituálu, ku ktorému samce zvonovce svoj mocný hlas využívajú. Hlasitosť spevu nie je napodiv daná vzdialenosťou, samce sa len potrebujú predviesť.
Počas nahováraní si samička sadne na vzdialenosť zhruba meter od samca. V tej chvíli spustí samec svoju hlasnejší pieseň, ktorú smeruje smerom od potenciálnej partnerky. Potom samec behom okamihu preletí k samičke a spustí druhú pieseň partnerke „priamo do zobáka“. „Ona ale vie, že to príde,“ uviedol Cohn-Haft. Tesne predtým, než samec spustí, stihne samička odletieť o niekoľko metrov ďalej.
Hlasitosť spevu vyvolala podľa Cohn-Hafta a Podosa množstvo otázok. „Pre začiatok napríklad tú, ako to, že pritom neohluchnú?“ uviedol Podos. Odpoveď vedci nemajú, ponúkli však možné vysvetlenie neobvykle hlasného spevu. Dostatočné množstvo potravy vraj umožnilo druhu vyhnúť sa klasickému pravidlu o prežitie najsilnejšieho jedinca, a preto u neho nie je najdôležitejšia fyzická sila, ale práve hlasitosť. Podobné to je u druhov, u ktorých pri dvorení rozhoduje sfarbenie peria.
„Prežitie je dostatočne ľahké, aby si títo vtáci mohli vyvinúť vlastnosti, ktoré budú druhému pohlaviu pripadať atraktívne,“ uviedol Cohn-Haft. Obaja vedci dodávajú, že zachytenie najhlasnejšej piesne je podobné ako zistenie, že gepard je najrýchlejší bežec. Nemá to síce žiadne konkrétne vedecké využitie, je ale dobré porozumieť limitom prírody a tomu, čo všetko je schopná vytvoriť.