Dôvodom je, že nesmierne dôležitú plodinu ohrozuje smrtiace huba. Britská start-upová firma však verí, že našla riešenie, ako toto nebezpečenstvo zvrátiť.
Pokiaľ ide o tropické ovocie, východoanglický Norwich určite nie je miesto, ktoré si s ním primárne spojíme. Lenže práve v tamojšom výskumnom parku pracuje tím vedený bývalým izraelským námorným veliteľom, aby zachránil banány pred zánikom.
„Banány sú štvrtou najdôležitejšou potravinovou plodinou na svete, ide o najkonzumovanejšie a najprodukovanejšie jedlo,“ uviedol pre britský denník The Daily Telegraph Gilad Gershon, generálny riaditeľ spoločnosti Tropic Biosciences.
Firma, ktorá sa presťahovala do Norwichu v roku 2016, sa skladá z tímu takmer 50 vedcov a ďalších špecialistov, ktorí pracujú na úprave génov banánov, aby ich chránili pred chorobami. Sú presvedčení, že sú síce na dobrej ceste, ale vyhraté nemajú.
Prečo sa to všetko robí? Už viac ako 20 rokov sa po celom svete z juhovýchodnej Ázie pomaly presadzuje hubová choroba, takzvané fuzáriové vädnutie. Hrozí, že spôsobí minimálne chaos v celosvetovom odvetví banánov. Problém potom je aj rast počtu obyvateľov, ktorý samozrejme zvyšuje dopyt po ovocí.
Fuzáriové vädnutie je hubová choroba rastlín spôsobená hubami rodu fuzárium. Najčastejším patogénom je Fusarium oxysporum. Rovnaký rod spôsobuje hnilobu jabĺk a napáda zemiaky či kukuricu, ale aj čerešne, orechy, ríbezle, egreše, rôzne okrasné rastliny – a banánovníky.
V roku 2013 bola pôvodne ázijská huba objavená na farme v Afrike v severnom Mozambiku, než sa dostala do juhoamerickej Kolumbie, kde bola potvrdená vlani. Banány sú hlavnou plodinou a oporou poľnohospodárskej ekonomiky tohto štátu.
„Táto choroba je významnou hrozbou pre odvetvie banánov, najmä pre banány odrody Cavendish, a to nielen z hľadiska ponuky, ale aj pre hospodárstvo krajín produkujúcich banány,“ vysvetlil poľnohospodársky expert Fazil Dusunceli z OSN.
Obľúbená odroda Cavendish, ktorú poznáme ako ovocie, tvorí 50 percent svetovej produkcie a takmer všetok svetový vývoz, pripomenul The Daily Telegraph. Ide o bezsemenný hybrid, ktorý možno ďalej množiť len vegetatívne, teda odnožami, resp. odrezkami.
Vegetatívn množenie má zásadnú nevýhodu spočívajúcu v tom, že všetky Cavendishe sú v podstate geneticky identické klony jednej rastliny. Keby sa rozmnožovali pohlavne, mohli by sa teoreticky ubrániť vhodným krížením, čo by ale zase mohlo negatívne ovplyvniť kvalitu úrody. Akonáhle teda huba nájde spôsob, ako zničiť jednu rastlinu, môže zničiť všetky.
A preto prichádza Gershonova firma s pokusom o úpravu génov, aby sa aspoň zmiernili problémy, ktoré spôsobujú spomínané škodlivé huby. „Génová editácia je technológia, ktorá výrazne urýchľuje a zjednodušuje proces vývoja geneticky modifikovaných rastlinných produktov,“ poznamenal Gershon.
Konkrétne je jedným z hlavných nástrojov tzv. CRISPR, technológia, ktorá výrazne znižuje náklady na úpravu génov. Funguje tak, že pomocou proteínu odreže sekvencie DNA, ktoré by mohli kódovať nežiaduce vlastnosti.
Metóda však môže čeliť niektorým prekážkam. „Účinnosť zavedenie CRISPR do rastlinných buniek je nízka,“ dodal Ofir Meir, technologický riaditeľ spoločnosti Tropic Biosciences. Napriek tomu svojej práci výskumníci veria a má podľa nich zmysel.
Už vlani v novembri upozorňoval americký server The Huffington Post, že banány čelia hrozbe vyhynutia. Ide pritom o zrejme najobľúbenejšie ovocie sveta. „Produkcia banánov v súčasnosti čelí existenciálnej kríze,“ konštatoval vlani Dan Bebber, odborník na choroby rastlín, ktorý pôsobí na britskej Exeterskej univerzite. „Bude potrebná revolúcia v tom, ako sa pestujú banány, aby ich produkcia mohla pokračovať,“ dodal Bebber.