Vedci objavili plasty v novom druhu morského kôrovca v Mariánskej priekope

05.03.2020 16:00
1a Eurythenes plasticus WWF
Autor:

WWF žiada globálnu dohodu o zastavení znečisťovania oceánov plastmi.

Doteraz neznámy druh kôrovca, ktorý vedci objavili v Mariánskej priekope, mal v tele plasty. Tím vedcov z Univerzity v Newcastle o objave publikoval článok v renomovanom vedeckom časopise Zootaxa. Kôrovca vedci nazvali Eurythenes plasticus, s cieľom poukázať na problém plastového odpadu v prírode. Výskum podporila aj organizácia WWF, ktorá upozorňuje na problematiku plastového znečistenia.

Tím morských biológov a biologičiek z Univerzity v Newcastle vo Veľkej Británii sa venuje výskumu najhlbších miest planéty. Nový druh kôrovca objavili v Mariánskej priekope v oblasti medzi Japonskom a Filipínami, v hĺbke viac ako 6 900 metrov. „Keď pomenúvame novoobjavený druh, pozeráme sa na to, čo je preň charakteristické. Tohto kôrovca sme nazvali Eurythenes plasticus, pretože jednou z najšokujúcejších vecí, ktorá sa s ním spája je, že súčasťou jeho tela sú plasty. Chceme poukázať na to, aký vplyv má človek na druhy, ktoré stále iba spoznávame. A podporiť požiadavku na rýchle kroky k zastaveniu znečisťovania oceánom plastovým odpadom,“ hovorí morský biológ Alan Jamieson, ktorý tím vedcov vedie.

Autor: wwf

Výsledky výskumu potvrdili, že v tele živočícha boli zvyšky polyetylénteref­talátu, známeho pod označením PET. Tento typ plastu sa používa na výrobu fliaš, nádob na jedlo či textilných vlákien.

„Novoobjavený druh Eurythenes plasticus nám ukazuje, ako ďaleko siahajú dôsledky nášho nezodpovedného nakladania s plastovým odpadom. Na najodľahlejších miestach planéty, v najhlbších miestach oceánu žijú živočíchy, ktorých telá obsahujú plasty skôr, ako sme ich vôbec spoznali. Plasty sú vo vode, ktorú pijeme, vo vzduchu, ktorý dýchame a v jedle, ktoré jeme. A teraz vidíme, že sú i v živočíchoch, ktoré žijú ďaleko od ľudskej civilizácie,“ hovorí Heike Vesper, ktorá má na starosti program ochrany morí a oceánov vo WWF Nemecko.

WWF upozorňuje na problém plastového odpadu v prírode. Minulý rok spustila celosvetovú petíciu za globálnu dohodu o zastavení znečisťovania oceánov týmto odpadom, ktorú podpísalo už viac ako 1,6 milióna ľudí. WWF zároveň zverejnila veľkú štúdiu o plastoch, podľa ktorej ich spotreba stále rastie. V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, to je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty. Až 40 percent z tohto množstva bolo určených len na jedno použitie a malo životný cyklus kratší ako jeden rok.

„Štúdia WWF uvádza, že v prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, veľká časť z tohto množstva skončí práve v moriach a oceánoch. Na to, aby sme zastavili znečisťovanie prírody, morí a oceánov plastmi nestačia lokálne aktivity. Krajiny musia spojiť sily a prijať medzinárodnú dohodu,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. A dodáva, že nie každý jedinec E. plasticus dnes obsahuje plasty. „Ak sa nám podarí vyriešiť problém znečisťovania morí plastovým odpadom, tak meno, ktoré tento živočích dostal, zostane pre ľudstvo len výstrahou. Bude nás varovať pred tým, kam môže viesť nezodpovedný prístup k ochrane prírody.“

Petíciu za zastavenie plastového znečisťovania je možné podpísať na stránke www.stop-ocean-plastic.org. Dohoda by mala zaväzovať štáty ku konkrétnym krokom v presne stanovenom čase. O presadenie dohody sa snaží WWF na úrovni OSN. Na minuloročnom rokovaní Environmentálneho zhromaždenia OSN (UNEA) zatiaľ nepodporili prijatie dohody všetky krajiny. Jedným z prvých výsledkov snahy WWF a ďalších mimovládnych organizácií je však minuloročná zmena Bazilejského dohovoru, ktorá upravuje prepravu škodlivých odpadov. Od minulého roka platí, že rovnako ako pre dovoz nebezpečného odpadu, tak aj pre dovoz plastového odpadu do krajiny, je nutné mať vopred súhlas jej vlády.

Zdroj: Settey Hajdúchová, WWF Slovensko

#znečisťovanie oceánov #WWF #plasty #oceány #kôrovec
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku