Robia tak pri príležitosti Svetového dňa boja proti suchu a rozširovaniu púští, ktorý si pripomíname každoročne 17. júna. Vedci z tejto výskumnej oblasti v každej krajine pozorne sledujú zmeny v hydrologickej bilancii – v zrážkach, v prietokoch a výpare vody. Od tejto rovnováhy totiž závisí zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, splavnosť riek či zásobovanie priemyslu vodou.
„Pri hydrologickej bilancii zisťujeme, koľko vody na Slovensku naprší a nasneží, koľko vody z územia Slovenska odtečie riekami a koľko vody sa vyparí naspäť do atmosféry. Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že na Slovensku tretina vody, ktorá dopadne na naše územie vo forme zrážok odtečie riekami a zvyšné dve tretiny sa vyparia,“ vysvetľuje Pavla Pekárova z Ústavu hydrológie SAV.
Foto: sav.sk
Vývoj bilancie množstva vody na Slovensku vedia vedci z meraní zrážok, prietokov v riekach a teploty vzduchu vyhodnotiť za takmer 80-ročné obdobie. Z pozorovaní vyplýva, že po roku 2000 dochádza k zmene vodnej bilancie u nás. Aj keď boli posledné roky na Slovensku zrážkovo nadpriemerné, prietoky v riekach napriek tomu klesali.
„Hoci sa nám zdá, že v posledných rokoch menej prší, priemerný ročný úhrn zrážok na územie Slovenska od roku 1996 stúpa. Problémom je, že zrážky na Slovensku nie sú rozdelené rovnomerne v čase a priestore – vzhľadom na členitú orografiu nášho územia sú u nás suché oblasti, i oblasti vlhké. Z historických záznamov vyplýva, že na Slovensku sa v minulosti vyskytli ešte suchšie obdobia (také bolo napr. desaťročie 1861–1870). Ak príde takáto séria suchých rokov dnes, môže byť vody vzhľadom na vyššiu teplotu vzduchu a vyšší výpar v niektorých regiónoch nedostatok,“ dodáva hydrologička.
Na Slovensku sa ročne spotrebuje okolo 670 miliónov m3 vody, z toho 48% podzemnej vody (vrty, studne) a 52% povrchovej vody (nádrže, toky). Z celkového množstva vody spotrebuje 52% priemysel, 43% obyvateľstvo cez verejné vodovody a iba 5% poľnohospodárstvo.
Zdroj: SAV