Podľa vedcov z Talianska a Británie bude do konca storočia rásť nadmorská výška, nad ktorou sa ľadovce trvalo netopia. Odmrazovanie ľadovcov môže mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie aj ekonomiku alpských oblastí.
„Všetky alpské ľadovce sa budú v budúcich desaťročiach zmenšovať a väčšine z nich hrozí, že do konca storočia zmiznú,“ uviedol agentúre ANSA jeden z autorov štúdie Filippo Giorgi. Podľa bádateľov hrozí, že sa do roku 2050 začnú topiť všetky ľadovce, ktoré sa nachádzajú vo výške do 3500 metrov nad morom.
„Jeden z najväčších dôsledkov topenia ľadovcov na obyvateľstvo v Alpách sa týka vodných zdrojov,“ uviedol profesor Neil Glasser z univerzity v Aberystwythe, ktorý výskum koordinoval. V alpských oblastiach v budúcnosti hrozia problémy s dostupnosťou pitnej vody a nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
Vedci upozorňujú, že topenie hrozí takmer všetkým ľadovcom v miestach, kde sa nachádzajú populárne zimné centrá, ako Zermatt vo Švajčiarsku, Hintertux v Rakúsku alebo Grande Motte vo Francúzsku.
„Ľadovce sú oným povestným kanárikom v klietke – ich odmrazovanie je veľmi rýchle,“ dodal koordinátor výskumu Glasser. Podľa neho miznutie ľadovcov patrí k najviditeľnejším dôsledkom klimatických zmien.
Vedci vo svojom výskume analyzovali vývoj od začiatku minulého storočia a urobili prognózu do konca tohto storočia. Sledovali pritom vývoj nadmorskej výšky topenia ľadovcov (equilibrium line altitude), teda nadmorskú výšku, pri ktorej sa prestáva ľadovec trvalo topiť. Kým priemerná nadmorská výška topenia ľadovcov bola na začiatku 20. storočia na 2980 metroch, v období rokov 1991 až 2020 sa zvýšila na 3234 metrov.
Na konci tohto storočia by sa nadmorská výška topenia ľadovcov mohla zvýšiť, v nepriaznivom scenári až na 3880 metrov. V závislosti od vývoja tohto ukazovateľa vedci predpokladajú, že riziko trvalého roztopenia hrozí 69 percentám alpských ľadovcov v priaznivom scenári a až 92 percentám alpských ľadovcov v nepriaznivom scenári.
Nadmorská výška topenia ľadovcov stúpa predovšetkým kvôli rastúcim teplotám v lete a nižším priemerným zrážkam. Podľa vedcov sa ukazovateľ nevyvíja rovnomerne v celej alpskej oblasti – jeho rast je rýchlejší v západnej časti tohto pohoria.