V roku 2021 sú však rúška normou, nie výnimkou. Vedci zistili, že každý mesiac sa na celom svete vyhodí 129 miliárd tvárových masiek. Znamená to, že každú minútu skončia v koši tri milióny rúšok.
Prevažná väčšina vyradených masiek je jednorazová a vyrobená z plastových mikrovlákien. V súvislosti s týmto neuveriteľným nárastom plastového odpadu bijú na poplach výskumníci z Juhodánskej univerzity a varujú pred možným vplyvom všetkých týchto rúšok na našu planétu.
Hovoria, že je nevyhnutné, aby spoločnosť uznala potenciálnu environmentálnu hrozbu, ktorú predstavujú vyhodené masky. Ľudia musia podľa vedcov vynaložiť všetko úsilie, aby sme sa ich zbavovali správnym spôsobom.
„S pribúdajúcimi správami o nevhodnej likvidácii rúšok je naliehavé rozpoznať túto potenciálnu environmentálnu hrozbu a zabrániť tomu, aby sa stala ďalším plastovým problémom,“ píšu výskumníci vo vedeckom časopise Frontiers of Environmental Science & Engineering.
Jednorazové masky sa celé nerozložia, čo znamená, že menšie plastové častice (mikroplasty a nanoplasty) pretrvávajú a nakoniec sa šíria do miestneho ekosystému, pripomína server studyfinds.org.
Masová výroba plastových rúšok od začiatku pandémie je, čo sa týka rozsahu, podobná výrobe plastových fliaš na vodu. Avšak aj jednorazové fľaše na vodu obsahujú inštrukcie, ako sa ich správne po použití zbaviť. Rúška takéto pokyny neponúkajú. To znamená, že ľudia s oveľa väčšou pravdepodobnosťou zaobchádzajú s rúškami ako s tuhým odpadom.
Ak používatelia nevyhadzujú plastové rúška náležitým spôsobom, tak sa podľa výskumníkov dostanú do blízkych oceánov a sladkovodných systémov. To môže mať za následok, že v priebehu týždňov sa môžu objaviť tony mikročastíc (menších ako 5 mm). Čo je ešte horšie, tieto častice sa časom ešte zmenšujú, ťažšie sa spozorujú a je takmer nemožné s nimi skoncovať.
„Novším a väčším problémom je, že masky sú priamo vyrobené z plastových mikrovlákien s hrúbka od jedného do desať mikrometrov. Pri rozkladaní v prírode môže rúško uvoľňovať viac mikroplastov, a to jednoduchšie a rýchlejšie ako napríklad umelohmotné tašky,“ vysvetľujú autori štúdie.
Takéto vplyvy môžu ešte zhoršiť rúška novej generácie, nanomasky, ktoré priamo používajú plastové nanovlákna (s priemerom menším ako 1 mikrometer) a pribúda tak nový zdroj znečistenia nanoplastmi.
Výskumníci nevedia stanoviť, do akej miery rúška znečisťujú životné prostredie – jednoducho preto, že nie sú k dispozícii žiadne relevantné údaje. Na základe skúseností s iným plastovým odpadom sa však tím vedcov domnieva, že jednorazové masky sa pravdepodobne hromadia a šíria rôzne škodlivé chemické a biologické látky po celom životnom prostredí.
„Vieme, že podobne ako iný plastový odpad, aj jednorazové rúška sa môžu hromadiť a uvoľňovať škodlivé chemické a biologické látky, ako je bisfenol A, ťažké kovy, ako aj patogénne mikroorganizmy. Tie môžu nepriamo predstavovať škodlivý vplyv na rastliny, zvieratá a ľudí,“ uzatvára v tlačovej správe univerzity environmentálny toxikológ Elvis Genbo Xu.
Takže, čo s tým môže verejnosť urobiť? Výskumníci majú niekoľko návrhov. Po prvé, odporúčajú každému mestu alebo dedine, aby zriadili odpadkové kontajnery len pre rúška. Úradníci by tiež mali vytvoriť štandardizované usmernenia s cieľom správne zaobchádzať s odpadom z masiek. Rovnako by pomohlo, keby čo najviac ľudí prešlo z jednorazových rúšok na znovu použiteľné. A nakoniec odporúčajú, aby došlo k vývoju biologicky rozložiteľného rúška.