Ako píše britský denník The Guardian, vedcom z Holandska a amerického štátu Aljaška sa podarilo vypočítať rozsah týchto „zombie požiarov“. Sú známe aj ako zadržiavané požiare. Tlejú pod povrchom žeravé uhlíky môžu v oblastiach rašelinísk prečkať zimu a vzplanúť na povrchu aj po týždňoch, mesiacoch či dokonca rokoch.
Bádatelia zistil, že zadržiavané požiare sa v boreálnych lesoch – ktoré pokrývajú sibírsku tajgu, ale i značnú časť Kanady a Aljašky – vyskytujú pomerne zdriedkavo. V rokoch 2002–18 boli tieto požiare zodpovedné za len 0,8 percenta celkovej spálenej plochy. Tento údaj však do veľkej miery závisel od priemernej teploty letných dní, pričom v jednom roku boli tieto požiare zodpovedné za až 38 percent spálenej plochy.
Čítajte aj Viac ako 150 druhom rastlín na Slovensku hrozí vyhynutie
„Vieme, že počas obdobia požiarov môže oheň vzbĺknuť vďaka bleskom a ľudskej aktivite. Teraz však môže mať spálená oblasť aj inú príčinu. Ak sa (spálená oblasť) vyskytne začiatkom sezóny neďaleko jazvy po predchádzajúcom požiari a nezasiahol tam žiaden blesk a nespôsobil to človek, potom ide o požiar, ktorý ‚prezimoval‘,“ povedal spoluautor štúdie a krajinný ekológ na amsterdamskej Slobodnej univerzite (Vrije Universiteit) Sander Veraverbeke.
Pripomenul, že až 90 percent uhlíka vypusteného v boreálnych lesoch na severe zemegule pochádza z pôdy, a nie zo zhorených stromov.
Vedci vypočítali rozsah požiarov s pomocou družicových snímok a algoritmu, ktorý berie do úvahy údery bleskov, prítomnosť ľudí a infraštruktúru.
Čítajte aj WHO: Dlhý pracovný čas zabije ročne 745-tisíc ľudí
Aby oheň prežil zimu, musí horieť obzvlášť horúco a hlboko, naznačuje štúdia. Vedci sa zároveň podľa dostupných údajov domnievajú, že úhrn zrážok, či už snehových alebo dažďových, nemá vplyv na rozsah zadržiavaných požiarov.
„Samotná skutočnosť, že sa to deje, je už dosť šialená a ukazuje, ako rýchlo sa tento región z dôvodu zmeny klímy mení,“ uviedol Veraverbeke.
Krajinná ekologička a klimatická výskumníčka na Aljašskej univerzite vo Fairbankse (UAF) Nancy Frescová poznamenala, že výsledky štúdie podčiarkujú krehkosť boreálnej rašeliny, ktorá chráni pod ňou ležiaci permafrost. Táto dlhodobo zamrznutá pôda obsahuje obrovské množstvo uhlíka, ktorý môže začať v dôsledku častejších a rozsiahlejších požiarov rýchlejšie unikať do atmosféry, dodala.
„To, čo bolo v minulosti pomerne zriedkavým javom, sa môže stať niečím častejším a katastrofickejším,“ ukončila Frescová.