Objav sa im podaril náhodou vo chvíli, keď sa rozhodli preskúmať blok horniny, ktorý sa odlomil od pobrežného útesu. Skamenelina časti tela článkonožca Arthropleura meria 75 centimetrov, podľa paleontológov celé zviera pred viac ako 300 miliónmi rokov malo na dĺžku zhruba 1,9 až 2,7 metra.
Hoci objav fosílie pochádza z roku 2018, až teraz ho odborníci popísali v časopise Journal of the Geological Society.
Arthropleura bol rod najväčších článkonožcov, ktorí kedy žili na Zemi. Dodnes sa o nich vie veľmi málo. Podľa všetkého sa živili orechami, semenami alebo inou rastlinnou stravou, možno však lovili aj prvácj štvornožcov, ktorí ako potomkovia rýb pred asi 390 miliónmi rokov obývali súš.
„Ten nález bol naozaj šťastná náhoda. Pobrežie Northumberlandu je známe vďaka hradom a scenériám, fosílie tam nik nehľadá. Ten balvan ale spadol tak, že sa rozlomil a skamenelinu nádherne odhalil,“ popísal objav geológ Neil Davies z Cambridgeskej univerzity. „Skamenelina je taká obrovská, že sme ju hore na útes vynášali štyria,“ dodal.
Obrovské článkonožce žili v prvohorách v geologickom období karbón, teda približne pred 326 miliónmi rokov. Bolo to viac ako 100 miliónov rokov predtým, ako sa na Zemi objavili prvé dinosaury. Anglicko bolo v čase, keď tieto tvory žili, ešte súčasťou prakontinentu Pangea a ležali blízko rovníka.
Cicavce ani plazy vtedy ešte neexistovali, a tieto článkonožce najskôr boli vo svojej dobe najväčšími tvormi na planéte.
Z najnovšieho nálezu pozostatkov jedinca Arthropleura vyplýva, že jeho vonkajšia kostra (exoskelet) bola široká asi 55 centimetrov a skladala sa zo asi 30 segmentov, z ktorých každý mal dve alebo štyri nohy. Celkom zviera vážilo asi 50 kilogramov.