JEDEN PRSTEŇ (síce nevládne všetkým, ale mohol by opanovať opicu)
Zlatý prsteň s fialovým ametystom, ktorý mal údajne nositeľa uchrániť pred opicou z nemierneho požívania alkoholu, sa našiel na nálezisku v Javne, kde bývalo (ako inak) jedno z najväčších známych vinárstiev Byzantskej ríše.
Izraelský úrad pre pamiatky, ktorý v novembri o náleze informoval uviedol, že sa šperk našiel len 150 metrov od vykopávok niekdajšieho skladiska, ktoré obsahovalo amfory (druh nádob používaných na skladovanie vína). Vlastníkom prsteňa bol zrejme bohatý Byzantínec žijúci medzi tretím a siedmym storočím nášho letopočtu, ktorý by mohol byť prekvapený, že aj o 1500 rokov neskôr hľadáme dobrý liek na opicu.
REMBRANDTOVSKÉ PREKVAPENIE
Keď v roku 2016 spadol zo steny istého domu v Ríme obraz, poslala ho rodina reštaurátorom. Tým sa spustil reťazec nečakaných udalostí. Reštaurátori zistili, že ide v skutočnosti o dielo Klaňania troch kráľov od slávneho holandského maliara Rembrandta. Tento obraz bol dlho považovaný za stratený a predpokladalo sa, že sa zachovalo iba niekoľko kópií. Tento rok v lete bolo reštaurované dielo, ktoré vzniklo v rokoch 1632–1633, predstavené verejnosti.
DÁVNE EGYPTSKÉ MESTO
Čo bolo najväčším objavom roka? Celých 3000 rokov staré mesto – najväčšie, aké sa kedy v Egypte podarilo archeológom objaviť – vykopané spod nánosov piesku. Staroveké mesto bolo po stáročia v zabudnutí, hoci sa nachádza blízko jedných z najznámejších egyptských pamiatok v meste Luxore. Mesto bolo vystavané pred asi 3400 rokmi v čase slávnej vlády faraóna Amenhotepa III.
V novo objavenom meste sa našli takmer kompletné múry domov aj izby aj s predmetmi dennej potreby, prsteňmi, vyobrazeniami skarabeov a farebnými keramickými nádobami, rovnako ako tehly s Amenhotepovou kartušou, teda oválnym rámčekom, do ktorého sa zapisovalo faraónovo meno. Niektoré miestnosti podľa archeológov vyzerali, ako by ich obyvatelia „opustili len včera“.
PODOBIZEŇ PRAVEKÉHO PRASAŤA
Vďaka pozoruhodnému nálezu v jaskyni na indonézskom ostrove Sulawesi sa môžu všetky prasatá sveta pýšiť. Archeológovia totiž rozhodli, že zachovaná maľba prasaťa celebeského pochádzajúca z obdobia pred najmenej 45 500 rokov, je najstaršou existujúcou maľbou zvieraťa na svete. A aby toho nebolo málo, na výjave zachytenom na stene jaskyne sú ešte dva ďalšie bravy. Podľa mienky archeológov sa jedno prasa zrejme pozerá na súboj zvyšných dvoch.
ZLATÁ MASKA Z OBETNEJ JAMY
Čínski archeológovia vykopali asi 500 predmetov zo skupiny obetných jám v juhovýchodnej časti krajiny neďaleko mesta Čcheng-tu. Bola medzi nimi aj tenká zlatá maska, ktorá podľa odborníkov najskôr patrila k väčšej bronzovej hlave vyrobenej počas dynastie Šang, ktorej vláda skončila v roku 1046 pred naším letopočtom.
MALIČKÉ KORÁLKY VEĽKÉHO HISTORICKÉHO VÝZNAMU
Modré koráliky veľké ako čučoriedky vyrobené v Benátkach sa dostali do Severnej Ameriky o celé desaťročia skôr ako Krištof Kolumbus. Korálky boli vykopané v severnej časti Aljašky a podľa štúdie, ktorú tento rok v januári zverejnila Aljašská univerzita vo Fairbankse, tam mohli doraziť medzi rokmi 1440–1480, zatiaľ čo Kolumbus objavil Ameriku v roku 1492.
Podľa univerzity udržiavali Benátky počas celého 15. storočia obchodné cesty do Ázie. Korálky tak mohli putovať po slávnej Hodvábnej ceste do Číny, odkiaľ sa dostali na ruský Ďaleký východ a cez Beringovu úžinu na Aljašku.