„Je úžasné, že lieky, ktoré sme vybrali, pomohli vytvoriť takmer kompletnú končatinu,“ uviedla spoluautorka štúdie Nirosha Muruganová z Tuftsovej univerzity v americkom Massachusetts. Pazúrnatke vedci aplikovali lieky iba na 24 hodín, potom nasledovalo 18-mesačné obdobie, v ktorom jej dorástla funkčná noha.
„Fakt, že naštartovanie mesiace dlhého procesu potrebovalo iba krátke vystavenie liečivám, naznačuje, že v žabách a možno aj v ďalších zvieratách driemu regeneračné schopnosti, ktoré môžu byť prebudené k akcii,“ dodala Muruganová.
Veľa živočíchov má prirodzenú schopnosť obnovy aspoň niektorých končatín, vrátane mlokov, morských hviezdic, krabov či jašteričiek. Schopnosť regenerácie majú do istej miery aj ľudia – naša pečeň dorastie po rozpolení späť do plnej veľkosti a malým deťom znova dorastú končeky prstov.
Plná obnova končatiny je však u cicavcov nemysliteľná. Dorastaniu bráni aj rýchle utvorenie jazvového tkaniva, ktoré zamedzí strate krvi či vytvoreniu infekcie.
Vedci v časopise Science Advances pazúrnatke amputovali zadnú nohu a ranu obalili silikónovým obalom obsahujúcim mix piatich rôznych liečiv. Každý z liekov slúžil inému účelu, okrem iného na potlačenie zápalu alebo na produkciu kolagénu, ktorý mal zamedziť zjazveniu. Liečivá tiež podporili rast nervových tkanív, svalov a ciev.
Výskumníci experiment opakovali na desiatkach žiab, z ktorých u mnohých zaznamenali rýchle obnovenie tkaniva. Niektorým obojživelníkom dorástla takmer celá noha vrátane kostí i štruktúr podobným prstom. Tieto obnovené končatiny sa hýbali, boli citlivé na dotyk a žaby ich mohli používať pri plávaní.
V niekoľkých prvých dňoch po podaní liekov vedci pozorovali aktiváciu molekulárnych procesov, ktoré normálne organizmus používa pri raste končatín u vyvíjajúceho sa embrya. Je teda možné, že si podobné informácie uchováva aj telo dospelého človeka, ktorú by teoreticky bolo možné podporiť.
Čítajte aj Ruský fotograf zachytil ľadové medvede zabývané v meteorologickej stanici
„Zakrytie otvorenej rany silikónom s tekutým prostredím, so správnym mixom liekov, by mohlo poskytnúť potrebné signály, ktoré by rozpohybovali proces regenerácie,“ domnieva sa Michel Levin z Tuftsovej univerzity. Odborný tím chce teraz túto techniku vyskúšať na cicavcoch.
„Táto štúdia má neuveriteľne vzrušujúce dôsledky pre regeneratívnu medicínu,“ povedal Bob Lanza z inštitútu pre regeneratívnu medicínu AGRM, ktorý sa na výskume nepodieľal. „Hoci žaby majú oveľa väčšiu regeneračnú kapacitu ako ľudia, ide o významný prvý krok,“ dodal. Podľa niektorých odborníkov by nové poznatky mohli mať do budúcnosti uplatnenie napríklad pri hojení rán bez utvorenia zjazveného tkaniva.