Vráskavce denne prehltnú až desať miliónov kusov mikroplastov, vyplýva zo štúdie

Vráskavce obrovské môžu za deň prehltnúť až desať miliónov kusov mikroplastov. Zistenie naznačuje oveľa väčšie dosahy znečistenia na najväčšieho živočícha na svete, než sa doteraz predpokladalo. Uvádza to výskum, o ktorom informoval britský denník The Times.

04.11.2022 06:00
debata

Vedci už odhalili mikroplasty v placentách tehotných žien, materskom mlieku, ľudskej krvi aj v pľúcach.

Tieto drobné čiastočky, ktoré pochádzajú z vlákien oblečenia, pneumatík, kozmetiky a mnohých ďalších zdrojov, boli nájdené po celej planéte, od vrcholu Mount Everestu až po najhlbšie oceány. Podľa mnohých štúdií ich ľudia konzumujú v potravinách aj vo vode a tiež ich vdychujú. Autori najnovšej štúdie sa zamerali na potravinové správanie 191 veľrýb – vráskavcov obrovských, myšokov a dlhoplutvých – a označili ich špeciálnymi prístrojmi. Potom ich sledovali pri kŕmení pri pobreží Kalifornie.

minirobot Čítajte aj Miniroboty, ktoré vyliečili zápal pľúc

Podľa zhromaždených údajov sa kŕmili najmä v hĺbkach medzi 50 a 250 metrami, kde je najväčšia koncentrácia mikroplastov vo vodnom stĺpci, uvádzajú vedci. Výskumníci zo Stanfordovej univerzity odhadujú, že takmer všetky mikroplasty, ktoré veľryby skonzumujú, pochádzajú zo živočíchov, ktorými sa živia. Napríklad z krilu či rýb, nie z obrovského množstva morskej vody, ktorú prehĺtajú.

„V potravovom reťazci sú nižšie, než by sa dalo očakávať,“ povedal jeden z autorov štúdie Matthew Savoca. „Existuje iba jedna spojnica: kril zožerie plast a vráskavec potom zožerie kril,“ dodal.

Dlhoplutvé, ktoré sa živia prevažne rybami, ako sú slede a sardely, denne skonzumujú odhadom 200 000 kusov mikroplastov. Veľryby, ktoré ale konzumujú prevažne kril, ale zjedia najmenej milión kúskov drobných plastových častíc. Vráskavce, ktoré sa živia krilom aj rybami, podľa odhadov vedcov skonzumujú tri až desať miliónov kusov mikroplastov denne. Miera konzumácie je pravdepodobne ešte vyššia pri veľrybách, ktoré sa živia vo viacerých znečistených oblastiach, ako je Stredozemné more, uviedol Savoca.

vlak Čítajte aj Švajčiari vypravili najdlhší vlak na svete. Súprava merala dva kilometre

Podľa vedúcej výskumu Shirel Kahaneovej-Rapportovej budí obavy skutočnosť, že mikroplasty znižujú výživnosť potravy. Chemické látky pridávané do plastov tiež môžu byť toxické. "Potrebujeme ďalší výskum, aby sme pochopili, či kril, ktorý konzumuje mikroplasty, je potom menej bohatý na olej a či sú ryby (menej) mäsité, menej tučné – to všetko v dôsledku toho, že zjedli mikroplasty, ktoré sa im zdajú sýte, povedala vedkyňa.

Vráskavce vydajú pri love veľa energie. Tieto veľryby sa ponoria pod kŕdeľ krilu a prudko vyrazia nahor smerom k hladine s otvorenou papuľou, do ktorej naberajú kôrovce aj s vodou. Vodu potom vypustia pomocou špeciálneho filtračného systému vnútri papule a kril prehltnú. Pokiaľ vráskavec prehltne obrovské množstvo mikroplastov, je pre neho lov čiastočne stratou času, pretože zožral niečo, čo je v podstate nevýživný odpad. Vráskavce nie sú jediné, kto konzumuje plasty, ktoré boli prvýkrát zaznamenané v morských potravových reťazcoch pred 50 rokmi a teraz boli nájdené najmenej u tisíc. „Jedinečným problémom týchto veľrýb je, že ich môžu skonzumovať toľko,“ povedal Savoca.

debata chyba
Viac na túto tému: #more #štúdia #výskum #vráskavec #mikroplasty
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy