Uvádza to americký think-tank Global Footprint Network (GFN), ktorý na základe údajov OSN každoročne vydáva správu o dni, keď ľudia prekročia kapacitu Zeme. Podľa iniciatívy je ľudstvo v ekologickom deficite už od začiatku 70. rokov.
kritika vedcov
Dnes ľudstvo spotrebuje všetko mäso, ryby, obilniny a lesy, ktoré môže planéta za rok vyprodukovať a obnoviť, uvádza GFN s tým, že táto situácia má vážne dôsledky pre životné prostredie, klímu a našu budúcnosť. Výpočty, ktoré sa odvíjajú od uhlíkovej stopy, ale čelia kritike niektorých vedcov. Podľa zástancov pomáhajú jednotlivým krajinám bojovať proti nadmernej spotrebe.
„Súčasná neudržateľná výroba, balenie a spotreba potravín podnecujú klimatickú krízu, vytvárajú tretinu všetkých emisií skleníkových plynov, spotrebúvajú 70 percent sladkej vody a spôsobujú stratu biodiverzity v neuveriteľnom rozsahu,“ cituje skoršie vyjadrenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterrese Regionálne.
Takzvaný Earth Overshoot Day, teda deň, keď ľudstvo prekročilo kapacitu Zeme, pripadol v roku 1971 na 25. decembra, v roku 1999 na 26. septembra. V novom tisícročí, konkrétne v roku 2005, sa posunul už na 27. august a každý rok sa ďalej posúva na skorší dátum. Výnimkou bolo obdobie pandémie covidu-19.
Tohtoročné prekročenie kapacity podľa GFN pripadá na dnešok iba z globálneho hľadiska, údaje pre jednotlivé krajiny sa totiž výrazne líšia. Zatiaľ čo krajiny ako Afganistan, Sudán, ale aj India alebo Nigéria tento rok kapacitu neprekročia, niektoré štáty majú dlh už od prvej polovice roka.
Svoje prírodné zdroje podľa GFN vyplytvali najrýchlejšie Katar a Luxembursko, a to už 10., respektíve 14. februára. Nasledujú Kanada, Spojené arabské emiráty a Spojené štáty (13. marca) a Austrália, Belgicko, Dánsko, Fínsko v závere marca. Slovensko svoje prírodné zdroje vyčerpalo už začiatkom mája a odvtedy žijeme na ekologický dlh. Česká republika žije na ekologický dlh od 12. apríla, rovnako ako Nórsko a Holandsko.
