Moskva minulý týždeň spustila svoju prvú lunárnu misiu za uplynulých takmer 50 rokov – posledná sa konala ešte v roku 1976. Rusko sa touto misiou snaží reštartovať a prebudovať priekopnícky vesmírny program Sovietskeho zväzu.
„Prvýkrát v modernej histórii Ruska bola o 12.03 h moskovského času na obežnú dráhu Mesiaca umiestnená automatická stanica,“ povedal pre AFP hovorca Roskosmosu.
Čítajte viac Rusko po polstoročí odštartovalo lunárnu misiu, sonda bude hľadať vodu
Sonda bude obiehať 100 kilometrov nad povrchom Mesiaca pred plánovaným pondelkovým (21. augusta) pristátím na mesačnom južnom póle. „Všetky systémy (sondy) Luna-25 fungujú normálne a komunikácia s nimi je stabilná,“ dodal hovorca. Kamery nainštalované na module zachytili zábery Zeme a Mesiaca z vesmíru.
Sondu Luna-25 vážiacu približne 800 kilogramov vyniesla do vesmíru raketa Sojuz, ktorá minulý týždeň v piatok odštartovala z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska.
Ruský modul má na Mesiaci zotrvať rok, jeho úlohou bude odoberať vzorky a analyzovať mesačnú pôdu, ako aj vykonávať dlhodobý vedecký výskum.
Na Mesiaci sa zatiaľ podarilo pristáť iba trom krajinám – Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne. India a Rusko chcú byť prvými krajinami, ktorým sa podarí pristáť v oblasti málo preskúmaného južného pólu Mesiaca. Indická misia Čandraján-3 (Mesačná loď 3) odštartovala 14. júla a pokus o pristátie na Mesiaci sa očakáva okolo 23. augusta.
Čítajte viac Indická misia Čandraján-3 poslala prvé zábery Mesiaca