Na súvislosť upozornil Arman Tursunov z Fyzikálneho ústavu Sliezskej univerzity v Opave, pričom sa odvolal na vedúceho vedeckého výskumu, Piotra Homolu z Poľskej akadémie vied.
„Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že existuje súvislosť medzi zemetrasením a kozmickým žiarením, ktoré sa k nám vo svojej primárnej forme dostáva najmä zo Slnka a vzdialeného vesmíru. Základy tejto myšlienky však majú úplne jasnú fyzikálnu podstatu,“ uviedol Tursunov.
„Hlavnou myšlienkou je skutočnosť, že silné zemetrasenia súvisia s pohybmi tektonických dosiek na hmote kvapalného jadra pod zemským plášťom. Vírivé prúdy v kvapalnom jadre zase zodpovedajú za vytváranie zemského magnetického poľa, ktoré vychyľuje dráhy nabitých častíc prichádzajúcich z vesmíru. No a keďže sa veľké zemetrasenia spájajú aj s poruchami v tokoch hmoty poháňajúcich zemské dynamo, skokovo sa mení magnetické pole Zeme a tým aj dráhy dráhy kozmického žiarenia. Ak má teda nastať na Zemi silné zemetrasenie, predchádzajú mu zmeny magnetického poľa, následkom čoho by pozemské detektory mali zaznamenať určité zmeny v počte zaznamenaných sekundárnych častíc kozmického žiarenia,“ vysvetľuje.
Čítajte viac Webbov teleskop oslávil prvé výročie dramatickým pohľadom na rodiace sa hviezdy
Tursunov je v Opave súčasťou tímu pracujúceho na projekte CREDO, virtuálnom observatóriu kozmického žiarenia otvoreného pre všetkých, ktoré zhromažďuje a spracováva údaje nielen zo sofistikovaných vedeckých detektorov, ale i veľkého množstva menších detektorov, napríklad aj zo snímačov v mobilných telefónoch. Jedným z hlavných úloh projektu je sledovanie sekundárneho kozmického žiarenia dopadajúceho na povrch našej planéty.
„Dôležitým zistením je, že údaje ukazujú výchylky kozmického žiarenia až 15 dní pred samotnými zemetraseniami. To je tá dobrá správa, pretože nám to naznačuje možnosť odhaliť nadchádzajúce zemetrasenie s dostatočným predstihom. Zlou správou je, že iba z týchto údajov sa nedá predpovedať, kde presne na Zemi zemetrasenie nastane, pozorovanie by bolo preto potrebné podporiť ďalšími údajmi od geológov alebo seizmológov,“ dodáva Tursunov.
Čítajte viac NASA chce v roku 2032 začať získavať suroviny z povrchu Mesiaca
Výskum však priniesol aj mnoho nových otázok. Analýzy totiž ukázali, že korelačné maximum nastáva každých 10 – 11 rokov, teda s podobnou periódou, ako má cyklus slnečnej aktivity. S aktivitou našej hviezdy sa však vôbec nezhoduje. Údaje o kozmickom žiarení i seizmické údaje svedčia aj o existencii ďalších periód neznámej povahy, preto bude ešte potrebný ďalší podrobný vedecký výskum.