Pri analýze verejne dostupných dát o genómovej sekvencii SARS-CoV-2 a príbuzných vírusov sa nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by vírus bol vyrobený v laboratóriu alebo inak skonštruovaný. Krátko po vypuknutí epidémie čínski vedci sekvenovali genóm SARS-CoV-2 a sprístupnili údaje výskumníkom na celom svete.
Výsledné údaje o genómovej sekvencii ukázali, že čínske úrady rýchlo detekovali, že ide o epidémiu a že počet prípadov ochorenia na COVID-19 sa zvyšuje z dôvodu prenosu z človeka na človeka po jedinom prieniku koronavírusu do ľudskej populácie.
Kristian Andersen, docent v odbore imunológia a mikrobiológia, a vedci z niekoľkých ďalších výskumných inštitúcií použili sekvenčnú analýzu na skúmanie pôvodu a vývoja SARS-CoV-2 tak, že sa zamerali na niekoľko funkcií, resp. schopností vírusu.
Vedci analyzovali genetický templát pre proteíny povrchových výbežkov na vonkajšej strane vírusu, ktoré používa na zachytenie a preniknutie cez vonkajšiu stenu ľudských a živočíšnych buniek.
Konkrétnejšie sa zameriavali na dve dôležité vlastnosti bielkoviny povrchového výbežku: doménu viažucu receptor (RBD), akýsi háčik na uchytenie, ktorý sa prichytáva na hostiteľskú bunku, a miesto štiepenia, akýsi molekulárny „otvárač na konzervy“, ktorý umožňuje vírusu otvoriť sa a vstúpiť do hostiteľskej bunky.
Vedci zistili, že RBD časť proteínov povrchového výbežku SARS-CoV-2 sa vyvinula do takej formy, že jej cieľom je molekula na vonkajšej strane ľudských buniek – tzv. ACE2 receptor podieľajúci sa na regulácii krvného tlaku. Proteín SARS-CoV-2 je taký efektívny pri väzbe na ľudské bunky, že vedci dospeli k záveru, že to bolo výsledkom prirodzeného výberu, a nie produktom genetického inžinierstva.
Tento dôkaz prirodzenej evolúcie bol podporený údajmi o molekulárnej štruktúre SARS-CoV-2. Keby sa niekto snažil navrhnúť nový koronavírus ako patogén, skonštruoval by ho z molekulárnej štruktúry vírusu, o ktorom je známe, že je patogénny. Vedci však zistili, že základná štruktúra SARS-CoV-2 sa podstatne líšila od pôvodných známych koronavírusov a väčšinou sa podobala príbuzným vírusom nájdeným u netopierov a šupinatcov.
„Tieto dve vlastnosti vírusu, mutácie v RBD časti bielkoviny výbežku a jeho genetická štruktúra, vylučujú laboratórnu manipuláciu ako potenciálny pôvod pre SARS-CoV-2,“ povedal Andersen.
Epidemiologička Josie Goldingová uviedla, že zistenia Andersena a jeho kolegov sú zásadné ako dôkaz v súvislosti s dohadmi o pôvode vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19.