Mohol to byť napríklad syr, nedovarené alebo údené mäso, čo boli pokrmy, ktorým bola pripisovaná vina za farbisté sny, napísal spravodajský server The Observer.
„Možno ste jedli surové hovädzie mäso, a potom sa vám snívalo o tom, ako vás naháňa krava,“ vysvetľuje DeBord. „Znie to ako zábava, však? Túto hru by som si veľmi rád zahral,“ dodal DeBord, ktorý pod prezývkou RadOwl moderuje na Reddite fórum o snoch. Patrí tak k rastúcemu počtu profesionálnych „dreamworkerov“, ktorí používajú analýzu snov ako terapeutickú techniku.
Na jeho fóre sa v poslednom čase medzi najčastejšími témami snov objavuje nahota na verejnosti, návštevy zosnulých príbuzných, pád alebo lietanie, sex s nepravdepodobným partnerom, márne hľadanie triedy alebo učebne, kde sa práve koná skúška, a pôrod.

Ľudia vstávajú neskôr a bez budíka
Počas pandémie sa mnoho ľudí v západných krajinách budí neskôr alebo bez pomoci budíka, a má šancu zažiť dlhšie úseky takzvanej REM fázy spánku, ktorá je bohatá na sny. „Bolo to rušné obdobie pre ľudí, ktorí mali a pamätali si podivné sny, premýšľali o nich a lámali si hlavu, čo by mohli znamenať,“ hovorí DeBord. Napríklad užívateľka s prezývkou idk sa na r/dreams zverila so snom, ktorý ju trápi: „Som dievča, ale zdalo sa mi, že mám penis, ktorý sa dal oddeliť. A ja som spanikárila, pretože som ho nemohla nájsť.“
V komentároch sa potom dočkala odkazu na Sigmunda Freuda, ktorý sa preslávil teóriou o závidení penisu ako štádiu ženského psychosexuálneho vývoja. A podľa ďalších užívateľov by sa do jej sna mohlo premietnuť niečo, čo sa deje v jej bdelom živote – napríklad moc a jej strata.

Sny sa snívajú všetkým ľuďom a mnoho kultúr má bohatú tradíciu spoločného vykladania ich významu. V starovekom Egypte sa sny zaznamenávali pomocou hieroglyfov, zatiaľ čo príslušníci malajzijskej etnickej skupiny Senojov využívajú kolektívne vykladanie snov ako spôsob, ako sa postaviť svojim úzkostiam. Maurovia a pôvodní obyvatelia Austrálie chápali živé sny ako prostriedok odovzdávania správ, napríklad o tom, kde sa nachádza zdroj jedla alebo vody.
Ešte nedávno racionalisticky uvažujúci Západ vytlačil prax vykladania snov na okraj spoločnosti. Jednou z príčin mohla byť marginalizácia výkladu snov v kresťanských tradíciách, ale svoj podiel na tom mal aj už spomínaný Freud a odpor, ktorý sa v 20. storočí zdvihol proti freudovskej psychoanalýze.
„Pre Freuda sny prezrádzali naše spoločensky neprijateľné túžby a sexuálne pudy už od detstva,“ hovorí Antonio Zadra, profesor psychológie na Montrealskej univerzite a spoluautor knihy When Brains Dream (Keď mozgy snívajú) z roku 2021. „Tým, že spoločnosť odmietla Freuda, odmietla tiež predstavu, že by bolo dobré našim snom a ich obsahu venovať väčšiu pozornosť.“

V psychoanalytickom záujme o obsah snov za účelom analýzy podvedomia, ktorý podnietil Freud, pokračoval švajčiarsky psychiater Carl Jung. Pre Junga bolo úlohou snov viesť človeka k celistvosti prostredníctvom „dialógu medzi bytostným a vedomým ja, teda egom“.
Práve s Jungovou tradíciou sa stotožňuje mnoho dnešných nadšencov zaujímajúcich sa o obsah a vykladanie snov. Jedným z prejavov obnoveného záujmu o sny a ich obsah je vznik mnohých internetových fór alebo aplikácií na vykladanie snov, ako sú DreamsCloud, DreamBoard a Awoken. Terapeutické pobyty spojené s vykladaním snov začali taktiež ponúkať niektorí psychológovia.
Je iróniou, že po desiatkach rokov, keď bola analýza spánku odsunutá do úzadia ako nevedecká, teraz aj neurológovia poukazujú na význam nevedomých hodín, keď sa v mozgu prehrávajú udalosti dňa spoločne s asociovanými spomienkami z minulosti a náš mozog nad nimi vynáša svoje úsudky.

Sny uvoľňujú vnútorného terapeuta
Počas druhej vlny koronavírusu v Anglicku v roku 2020 sa 42-ročnej lekárke z oddelenia infekčných chorôb Elaine Cloutmanovej-Greenovej z Londýna sníval sen. „Snažila som sa získať nejaké výsledky o tom, ako liečime pacientov s covidom, a k tomu som musela olúpať množstvo malých modrých prepeličích vajíčok, ktoré som musela vyťahovať z horúceho vodného kúpeľa, kde som si stále pálila prsty,“ hovorí. O jej sne sa prostredníctvom internetu dozvedel Mark Blagrove, ktorý v roku 2016 začal organizovať takzvané salóny na vykladanie snov, kde živé aj on-line publikum môže reagovať a analyzovať sny, ktoré im niekto rozpráva. Doktorka Cloutmanová-Greenová súhlasila, že na Blagroveovom salóne vystúpi.
„V tom čase som práve prišla o člena rodiny vinou covidu a vyrovnávala som sa s hroznou traumou z tejto choroby v práci aj s dosahmi protikoronavírusových opatrení. Keď som potom začala rozprávať svoj sen, uvedomila som si, že som ignorovala svoje osobné úzkosti spojené s covidom, pretože som všetku energiu smerovala do svojej práce,“ uviedla s tým, že vďaka vykladaniu sna sa jej podarilo prepojiť sen s realitou.

Teraz je nadšenou zástankyňou vykladania snov ako jednoduchej terapeutickej metódy, ktorá je otvorená a prístupná všetkým. „Teraz vnímam sny ako niečo, čo stojí za to, aby som sa nad tým zamyslela, namiesto toho, aby som len mávla rukou a povedala si: ‚Páni, to bolo vážne čudné‘.“
DeBord si myslí, že by na tom ľudstvo mohlo byť o niečo lepšie, keby sme si všetci každé ráno našli chvíľku a podelili sa o svoje sny z predchádzajúcej noci. Sny sú pominuteľné, ukladajú sa len do krátkodobej pamäti a prepisujú sa novými krátkodobými spomienkami, keď do nich zasiahne náš deň a prvá šálka kávy. „Veďte si snový denník, vypytujte sa ostatných na ich sny a snažte sa s nimi stotožniť tým, že budete premýšľať, ako by ste sa cítili, keby ste sami mali podobný sen,“ radí.
Krása snov podľa neho spočíva v tom, že v každom z nás uvoľňujú vnútorného terapeuta. „Vy sami viete, čo váš sen znamená, pretože ste ho vytvorili vy. Nepriniesla vám ho žiadna vonkajšia sila,“ hovorí DeBord. „Stačí len počúvať.“