Títo sherlockovia z twitteru, ako ich nazýva, podľa webu dúfajú, že ich práca bude jedného dňa použitá na súde.
Ruská invázia na Ukrajinu otriasla aj životom dvadsaťročného Justina Pedena z Birminghamu v americkom štáte Alabama. Vo východnej Európe nikdy nebol, to však jeho záujem o región neoslabilo. Keď mal 13 rokov, Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym, a Pedena odvtedy konflikt na Ukrajine fascinuje. Dnes je jedným z popredných twitterových detektívov, píše DW.
Na twitteri vystupuje pod prezývkou Intel Crab a vyhľadáva na internete satelitné snímky, trajektórie letov či videá na sociálnej sieti TikTok. Svoje poznatky zdieľa so svojimi 255 000 sledovateľmi, zverejňuje pritom analýzy pohybu vojsk alebo presné súradnice raketových útokov, popisuje nemecká verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť.
Dva životy podľa nej žije aj Kyle Glen z Walesu, ktorý cez deň pracuje v lekárskom výskume. Po večeroch sa tiež venuje takzvanému „spravodajstvu z otvorených zdrojov“, ktoré je známe pod anglickou skratkou OSINT (open source intelligence). Hovorí sa mu tak, pretože zdroje, s ktorými títo internetoví vyšetrovatelia pracujú, sú verejne dostupné.
Základom ich práce je geolokácia, pretože je ľahká a účinná. Kedykoľvek sa im dostane do rúk video alebo obrázok z konfliktu, materiál študujú, hľadajú v ňom orientačné body a zvláštnosti, pomocou ktorých určia presné miesto udalosti. To im umožňuje overiť presnosť materiálu alebo vyvrátiť falošné správy.
Medzinárodná investigatívna skupina Bellingcat v roku 2014 použila iba voľne dostupné zdroje ako snímky zo satelitov alebo mobilných telefónov, aby preukázala, že civilný let MH17 nad východnou Ukrajinou zostrelila ruská protilietadlová zbraň.
Odvtedy sa komunita okolo OSINT stala ešte vynaliezavejšou. Na začiatku súčasnej ruskej invázie niektorí sledovali pohyb ruských vojenských konvojov pomocou videí z tiktoku. Iní sa podľa nej zaregistrovali na zoznamovacích portáloch, ako je Tinder, aby lovili príslušníkov ruskej armády blízko hraníc v ruskom meste Belgorode a pomocou falošných osobných profilov ich prinútili k vyzradeniu informácií.
Čítajte aj HOAX: Na obrázku nie je laboratórium NATO, je z projektu stolovej hry
„OSINT sa v posledných šiestich mesiacoch naozaj rozbehol,“ hovorí Glen, ktorý zároveň poznamenáva, že ho začali žiadať o rozhovory aj mainstreamové médiá. Hodnotu tohto nového typu spravodajských informácií oceňujú aj vlády a tajné služby, píše DW, podľa ktorého môžu Ukrajinci nahrávať geograficky označené snímky a videá o pohybe ruských vojsk na vládnej aplikácii nazvanej Diia. „Dostávame desaťtisíce správ denne,“ povedal ukrajinský vicepremiér a minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov denníku The Washington Post. „Sú veľmi, veľmi užitočné,“ dodal.
Čo motivuje digitálnych vyšetrovateľov, ktorí konkurujú tradičným spravodajským službám? Ťažko povedať, odpovedá si Deutsche Welle. Peden komunitu označuje za „decentralizovanú a spolupracujúcu, ale aj trochu chaotickú“. Mnohí členovia majú vojenskú kvalifikáciu alebo sú bývalými vojakmi. Iní svoju skutočnú identitu tají.
Dedin sa cíti byť s Ukrajincami hlboko spätý. „Vidím tie videá a vyzerajú ako moja mama, moja sestry a kamaráti,“ hovorí. Sníva pritom o tom, že raz uvidí svoje tweety použité ako dôkaz v medzinárodnom trestnom procese. A nie je to nesplniteľný sen.
„Skupiny na Medzinárodnom trestnom súde, či už sú to právnici alebo vyšetrovatelia, skutočne začali objavovať potenciál vyšetrovania z otvorených zdrojov,“ povedala Alexa Koenigová z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Výzvou pre nich podľa nej je obrovské množstvo informácií.
Čítajte aj Microsoft: Ruské hackerské útoky často sprevádzajú vojenské údery na Ukrajine
Amatérski investigatívci, ako sú Justin Peden alebo Kyle Glen, pomáhajú zvyšovať politický tlak potrebný na začatie nákladných a zdrojovo náročných súdnych konaní. Či však bude ich práca nakoniec v súdnej sieni prípustná, je iná otázka. Koenigová preto s ďalšími právnymi vyšetrovateľmi, ľudskoprávnymi aktivistami a novinármi iniciovala dokument nazvaný Berkeleyský protokol, ktorý stanovuje štandardy, ako zhromažďovať, spracovávať a uchovávať informácie z otvorených zdrojov.
Nestačí napríklad skopírovať a vložiť odkaz na video ukazujúce vojnový zločin. Videá môžu byť znovu nahrané a sfalšované, alebo môžu byť jednoducho zmazané, pokiaľ ich algoritmus klasifikuje ako „extremistický obsah“. „Chceme maximalizovať hodnotu týchto informácií pre súdy,“ hovorí Koenigová.
To, čo robí OSINT silným, teda otvorenosť a demokratická povaha, má však aj svoje úskalia. „Ktokoľvek môže povedať, že má účet OSINT a zverejňovať akékoľvek informácie,“ popisuje Glen. „Na rozdiel od mainstreamových médií však za zverejnenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií jednoducho nehrozia žiadne dôsledky,“ dodáva.
Čítajte aj Twitter zakáže reklamy, ktoré popierajú vedecké tvrdenia o klimatickej zmene
A napriek tomu môže mať zle umiestnený tweet reálne následky. Peden rozpráva, že začiatkom marca dostal video z Chersonu na juhu Ukrajiny, ktorý od konca februára okupujú ruské vojská. Jedna žena tam natočila zo svojho balkóna hliadku ruskej okupačnej polície a video zdieľala. Peden následne zverejnil jeho geolokáciu. Ale tweet za pár okamihov zmazal. „Došlo mi, panebože, toto je žena, skutočný človek. Citoval som jej twitter. A povedzme, že nebol plný proruských myšlienok. Mohol som ju nechať zabiť,“ hovorí a dodáva, že počas šiestich minút, kedy bol príspevok na internete, sa dočkal stovky zdieľania. Pre Pedena to bolo iba kliknutie, pre ženu v Chersone možno otázka života a smrti.
Odvtedy svoju prítomnosť na twitteri zmiernil. Hovorí, že viac premýšľa o dôsledkoch svojej práce. Aj preto chce vystupovať pod svojim pravým menom. Napriek veľkej zodpovednosti však nepremýšľa o tom, že by skončil. Chce prinášať svedectvo a urobiť hmlu vojny aspoň o trochu menej hustú, uzatvára Deutsche Welle.