Môže to podľa nich súvisieť so samozásobovaním kláštorov plodinami hnojenými ľudskými výkalmi. Vedci z univerzity v Cambridge sa ako prví zaoberali porovnaním prítomnosti parazitov v skupinách ľudí s odlišným životným štýlom z jedného miesta, uvádza stanica CNN.
Preskúmali pozostatky 19 mníchov vyzdvihnuté na pozemku bývalého augustiniánskeho kláštora v Cambridge, kde boli mnísi pochovávaní od 13. do 16. storočia. Vzorky pôdy odobratej z okolia panvy porovnali s 25 vzorkami odobratými z cintorína, kam pochovávali chudobnejších ľudí, napríklad roľníkov, ktorí žili na tom istom mieste a približne v rovnakom čase.
Čítajte aj Klimatický stres môže u čmeliakov spôsobiť asymetriu krídel, zistili vedci
Podľa štúdie, ktorá vyšla v časopise International Journal of Paleopathology, boli vedci schopní porovnať parazity, ktorými ľudia trpeli. Preukázalo sa, že v skupine mníchov malo parazity 11 z nich, teda 58 percent, zatiaľ čo v skupine ostatných obyvateľov to bolo 32 percent.
Zamorenie „bežnej“ populácie zodpovedá predchádzajúcim štúdiám zaoberajúcim sa stredovekom, infekcia medzi mníchmi je vysoká. „Vyzerá to tak, že mnísi stredovekého mesta Cambridge boli prelezení parazitmi,“ povedal Piers Mitchell, ktorý štúdiu viedol. Tianyi Wang, ktorý vykonal mikroskopický výskum, uviedol, že najbežnejšími parazitmi boli škrkavky. V závese za nimi potom boli tenkohlavce. Oba sa šíria pri nedostatočnej úrovni hygieny. U mníchov je zistenie prekvapujúce, pretože kláštory mali už v stredoveku latríny a miesta, kde sa dalo umyť.
Autori štúdie sa domnievajú, že rozdielne zamorenie je dané tým, ako sa nakladalo s fekáliami. „Je možné, že mnísi svoje zeleninové záhrady hnojili ľudskými výkalmi, čo v stredoveku nebolo nezvyčajné. A to potom spôsobovalo opakované infekcie,“ povedal Mitchell.
Čítajte aj Čoraz teplejšie letá by mohli zvýšiť riziko vzniku rakoviny kože
Mnísi používali na stredovek luxusné latríny, zatiaľ čo obyčajní ľudia sa vyprázdňovali do odpadových jám. „História nás učí, že to, že ste bohatší, neznamená, že ste tiež zdravší,“ povedal Mitchell.
Odborník na dejiny stredoveku doktor Martin Heale, ktorý na výskume nespolupracoval, povedal, že mnísi si pestovali potraviny pre seba – niekedy si na to najímali záhradníkov, ale mali žiť z toho, čo si vyžobrú.
„Takže mnoho ich jedla pochádzalo z charity a darov. Možnože im lakomí občania dávali lacnejšie alebo menej kvalitné jedlo, než aké konzumovali sami. V kláštoroch sa tiež infekcie ľahko šírili, latríny boli spoločné, čo môže byť ďalší faktor zamorenia,“ uviedol Heale.