Zazrel zelené lúky a pomenoval túto oblasť Grönland – Zelená krajina – v nádeji, že priláka ďalších Vikingov, aby sa sem nasťahovali.
Približne od roku 985 do roku 1450 na južnom pobreží ostrova hospodárila malá populácia Vikingov a budovala tu osady, napísal spravodajský server The Washington Post. Potom záhadne zmizli. Vedci a historici navrhli mnoho teórií, ktoré vysvetľujú zánik vikinských osád, od moru cez sucho až po nájazdy pirátov a zmeny teplôt.
Čítajte aj Umelá inteligencia umožní neinvazívne čítanie myšlienok, prevedie ich na text
Nová štúdia teraz vyzdvihuje kľúčový faktor, ktorý mohol Vikingov prinútiť, aby grónske osady opustili: stúpajúca hladina mora a následné povodne. Voda v okolí niektorých osád mohla počas štyroch storočí stúpnuť o viac ako tri metre. „Vikingovia zažívali všadeprítomný vzostup morskej hladiny súčasne s ďalšími ekologickými, sociálnymi a ekonomickými problémami,“ uviedla Marisa Borreggineová, doktorandka na Harvardovej univerzite a hlavná autorka štúdie. „Súbeh niekoľkých faktorov spôsobil, že Vikingovia toho mali dosť a opustili svoje osady. Teraz lepšie chápeme, aký vplyv mala zmena morskej hladiny na ich spoločnosť,“ dodala.
Vzostup morskej hladiny zaznieval už skôr ako jedno z možných vysvetlení, prečo Vikingovia z Grónska zmizli. Výpočty odhadovali, že hladina oceánu počas storočí ich osídlenia stúpla o niekoľko metrov. Voda zaplavila poľnohospodárske plochy a pôda zmizla.
Nová štúdia však presnejšie určuje rozsah vzostupu morskej hladiny a podrobnejšie opisuje, kedy a ako oceán lokálne stúpal, pričom využíva pokročilé modely morskej hladiny a topografiu s vysokým rozlíšením. Nové zistenia ukazujú, že v niektorých osadách došlo počas pobytu Vikingov k zvýšeniu morskej hladiny až o 3,3 metra, čo je podľa Borreggineovej jedno z najprekvapivejších zistení štúdie. To je asi dvakrát až šesťkrát rýchlejšie tempo, než aké bolo priemerne zaznamenané počas 20. storočia.
Čítajte aj Osamelý život je pre zdravie rovnaké riziko ako fajčenie, uvádza štúdia
Voda zaplavila asi 204 štvorcových kilometrov plochy. Štúdia zistila, že približne 75 percent vikinských lokalít sa nachádzalo vo vzdialenosti približne 900 metrov od oblasti záplav. V tejto oblasti je dodnes vidieť mnoho trosiek vikinských stavieb. „Prostredie pre Vikingov v Grónsku bolo naozaj, ale naozaj náročné a počas ich pobytu sa zhoršovalo,“ povedal Richard Alley, spoluautor štúdie a geológ z Pensylvánskej štátnej univerzity.
„Uviazli v izolovaných oblastiach pri mori, ktoré neboli príliš veľké, a prichádzali o ne, pretože more stúpalo,“ dodal. Podľa Alleyho je možné nájsť dôkazy o stúpajúcej hladine mora aj v zmenách stravy Vikingov, ktorí prešli na stravu založenú viac na mori ako na súši a poľnohospodárskych plodinách. „Výška miestnej hladiny mora sa môže zmeniť z viacerých dôvodov,“ uviedol Alley.
V tomto konkrétnom prípade poukázal na dva ovplyvňujúce faktory. Po prvé sa v blízkosti Vikingov menil grónsky ľadový príkrov a ich krajina sa pod ťarchou ľadu prepadala. Vikingovia opustili Grónsko v čase klimatického posunu zo stredovekého teplého obdobia do malej ľadovej doby a v tom čase južný grónsky ľadový príkrov postupoval a zväčšoval sa. Chladnejšie teploty a postup ľadovca by intuitívne naznačovali, že hladina mora sa zníži, ale predchádzajúce údaje a vedecké modely ukázali, že sa stal pravý opak.
Čítajte aj ChatGPT poskytuje terapiu, môže viesť k revolúcii v duševnom zdraví
„Predstavte si Zem ako veľmi, veľmi pomalý nafukovací matrac,“ povedal Alley. „Keď sedíte na jednom mieste, matrac vo vašej blízkosti klesá a inde sa vyduje. V tomto prípade pridaný ľad na povrchu spôsobil, že sa zem v jeho blízkosti prepadla. A druhým faktorom bola skutočnosť, že gravitácia vyťahovala hladinu mora spod ľadového príkrovu,“ dodal. Alley povedal, že ľadový príkrov bol natoľko veľký, že oceán v jeho blízkosti stúpal. Rastúci ľad k sebe priťahoval ďalší oceán a lokálne zvyšoval hladinu mora. Tieto zmeny podľa odborníkov zhoršili ďalšie pretrvávajúce problémy, ktoré Grónsko v tom čase sužovali. Iná štúdia našla dôkazy o vysychaní ostrova, ktoré pravdepodobne ďalej znížilo dostupnú potravu pre Vikingov.
Marisa Borreggineová uviedla, že množstvo ťažkostí, s ktorými sa Vikingovia stretávali, je možné prirovnať k obavám, ktorým čelíme v súčasnosti, keď moderní ľudia okrem iných sociálnych, politických a ekonomických problémov zažívajú aj klimatické zmeny. Ale zatiaľ čo Vikingovia podľa nej nemohli ovplyvniť také faktory, ako bola malá ľadová doba, „my dnes máme možnosť zmierniť dosahy klimatických zmien“. Alley povedal, že dnešní ľudia, ktorí žijú v blízkosti stúpajúcich morí, by sa mohli poučiť zo spôsobu, akým sa Vikingovia prispôsobovali, kým sa rozhodli Grónsko opustiť. „Než odišli, preukázali veľkú odolnosť, veľkú schopnosť prispôsobiť sa a žiť tam niekoľko storočí, keď sa hladina morí zvyšovala,“ povedal.