Mnoho ľudí v sebe má malé množstvo genetického materiálu zdedeného po neandertálcoch, ktorí pred približne 40 000 rokmi zdieľali svet s druhom homo sapiens.
„V posledných 15 rokoch, keď bol sekvenovaný neandertálsky genóm, sme sa dozvedeli, že naši vlastní predkovia sa zrejme krížili s neandertálcami a zanechali nám malé kúsky ich DNA,“ uviedol jeden z autorov štúdie Kaustubh Adhikari z londýnskej University College London (UCL).
Časť DNA zdedenej po neandertálcoch podľa vedca ovplyvňuje veľkosť nosa a ľudia ho vďaka tomu majú väčší, pokiaľ sa meria od koreňa k nosným dierkam. Je pravdepodobné, že tento rys bol pre ľudí užitočný, pretože sa odovzdával po tisícročia, dodal Adhikari.
Čítajte aj Moderní ľudia kolonizovali Európu po troch pokusoch a 12 000 rokoch
Vedci v štúdii využili údaje od 6000 dobrovoľníkov z Latinskej Ameriky, ktorí mali zmiešaných európskych, indiánskych, juhoamerických a afrických predkov prevažne z Brazílie, Čile, Kolumbie, Mexika a Peru. Autori štúdie porovnávali ich genetické údaje s fotografiami tvárí. Skúmali najmä vzdialenosť medzi jednotlivými rysmi, ako je špička nosa a okraj pier.
Analýza identifikovala 33 oblastí DNA súvisiacich s tvarom tváre. Najmä v jednej oblasti vedci zistili, že mnoho ľudí z ich štúdie s pôvodnými juhoamerickými predkami, rovnako ako ďalší ľudia s východoázijskými predkami, malo genetický materiál zdedený po neandertálcoch, čo prispelo k väčšiemu nosu. Predpokladajú, že to mohlo ľuďom umožniť lepší výkon v chladnom prostredí.
Čítajte aj V okamihu smrti sa v ľudskom mozgu dejú pozoruhodné veci, naznačil výskum
„Už dlho sa špekuluje o tom, že tvar našich nosov je daný prirodzeným výberom. Keďže nám nosy pomáhajú regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu, ktorý dýchame, môžu byť rôzne tvary vhodnejšie pre rôzne podnebie, v ktorých naši predkovia žili,“ uviedol vedúci štúdie Čching Li z univerzity Fu-tan.
S neandertálcami bolo spojených niekoľko rysov moderných ľudí. Vlani v júni vedci odhalili genetickú odchýlku, ktorá u jej nositeľov zdvojnásobuje riziko ťažkého priebehu covidu. Odhaduje sa, že počas pandémie viedla až k miliónu úmrtí.
Neandertálci tvoria asi jedno až štyri percentá genómu moderných ľudí, ktorí nepochádzajú z Afriky. U Afričanov pochádzajúcich južne od Sahary sa predpokladá, že podiel neandertálskej DNA je nulový, uviedol Adhikari.