Nová správa tvrdí, že sedem z týchto medzníkov už bolo na celej planéte alebo vo veľkých častiach Zeme prekročených, napísal denník El País. Výrazné prekonanie limitov, ktoré sú potrebné pre udržateľnosť a bezpečnosť globálneho ekosystému, hrozí radom katastrofických zmien.
„Sme veľkou súčasťou problému a musíme byť veľkou súčasťou riešenia,“ uviedla spoluautorka štúdie Noelia Zafraová. Niektorí ľudia však podľa nej ku klimatickej kríze prispievajú viac, zatiaľ čo iní čelia jej následkom.
Čítajte viac Keď sa 2 kilometre hrubý ľadovec roztopí, zmetie milióny. Hladina oceánov stúpne o 7 metrov
To je napríklad prípad emisií. Ich nárast sa datuje od začiatku priemyselnej revolúcie a sú zaň zodpovední jej hlavní protagonisti – Európa a Severná Amerika. Dokonca aj teraz, keď začínajú veľký podiel zodpovednosti preberať rozvíjajúce sa krajiny, ako je Čína, pochádza polovica emisií skleníkových plynov od desiatich percent najbohatšej svetovej populácie.
Parížska dohoda z roku 2015 stanovila prijateľný nárast priemernej globálnej teploty na 1,5 stupňa. Ak túto hranicu ľudstvo prekročí, riziká sú veľmi vysoké. Vedci odhadujú, že teplota už vzrástla v priemere o 1,2 stupňa.
Čítajte viac Novinky zo sveta vedy: Vedci vynašli testy na zistenie rakoviny a varovali pred rýchlejším topením arktického ľadu
Ďalším z medzníkov je ten, ktorý sa týka časti planéty, ktorá si ešte zachováva svoj pôvodný stav. Vedci tvrdia, že 50 až 60 percent povrchu Zeme by malo zostať bez chovu dobytka, bez poľnohospodárstva, bez ťažby alebo akýchkoľvek iných ľudských zásahov. "V súčasnosti sa pohybujeme na 45 až 50 percentách. Teda tesne pod touto hranicou, "poznamenal spoluautor správy David Obura.
Podľa štúdie už teraz dochádza na tretine planéty k nadmernému čerpaniu povrchových vodných zdrojov. Pokiaľ ide o znečistenie ovzdušia spôsobené emisiami napríklad zo spaľovacích motorov či priemyslu, limit ešte nie je v celosvetovom meradle prekročený. V rôznych oblastiach planéty, napríklad v juhovýchodnej Ázii, však prekonaný už bol.