Vedci použili kmeňové bunky, vďaka čomu netreba použiť vajíčka ani spermie. O štúdii, ktorú jej autori predstavili na stredajšej konferencii v Bostone, napísal denník The Guardian.
Modelové embryá sa podobajú embryám v najskorších štádiách vývoja človeka. Vedci tvrdia, že by mohli napomôcť k vysvetleniu dopadov genetických porúch a biologických príčin opakovaných potratov. Syntetizované štruktúry nemajú tlčúce srdce ani zárodky mozgu, ale obsahujú bunky, z ktorých sa zvyčajne vytvorí placenta, žĺtkový vak a samotné embryo. Práca však vyvoláva závažné etické a právne otázky, pretože legislatíva v Británii a v mnohých ďalších krajinách o laboratórne vypestovaných subjektoch nepojednáva.

„Preprogramovaním (embryonálnych) kmeňových buniek môžeme vytvoriť modely podobné ľudským embryám,“ povedala na konferencii Magdalena Žernická-Goetzová z Cambridgeskej univerzity a z Kalifornského technologického inštitútu, ktorá štúdiu viedla.
Syntetické embryá nečakajú v blízkej budúcnosti klinické testy a zatiaľ ani nie je jasné, či by sa tieto štruktúry vôbec boli schopné rozvíjať, dodala vedkyňa.
V minulosti vedci implantovali myšiam umelé embryo vytvorené z kmeňových buniek rovnakého druhu, plody sa ale nevyvinuli. V apríli vedci v Číne podobný pokus vykonali s oslami, avšak tiež bez zásadného vývoja.

Pre vedcov je práca s umelým ľudským embryom dôležitá, aby nahliadli do obdobia, ktoré nazývajú čiernou skrinkou. Zo zákona vedci môžu v laboratóriu kultivovať ľudské embryá iba do stanoveného limitu 14 dní. Potom nasleduje obdobie, o ktorom sa vie len veľmi málo informácií, pretože ďalší priebeh už vedci zachytávajú až v neskorších etapách tehotenstva na základe vyšetrenia tehotných žien a štúdií embryí darovaných pre výskum.
Vývoj v tejto oblasti ženie dopredu aj konkurenciu. Popri Žernickej-Goetzovej na vývoji embryí z kmeňových buniek pracuje aj skupina vo Weizmannovom Inštitúte v Izraeli.