Vedci skúmali dáta zo 116 krajín za takmer dve desaťročia, pričom súbor údajov použitý na analýzu zahŕňal viac ako 11,5 milióna testovaných izolátov a pokrýval deväť bakteriálnych patogénov a 43 typov antibiotík. Informuje o tom spravodajský portál Euronews.
Antibiotická rezistencia je vtedy, keď sa lieky používané na liečbu bakteriálnych infekcií stanú menej účinnými. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju považuje za jednu z najväčších hrozieb pre globálne zdravie a podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v dôsledku nej v Európe zomrie ročne viac ako 35-tisíc ľudí.
Čítajte viac Znečistenie vzduchu v Európe ročne zabije 1200 detí, uvádza správa agentúry EÚ
Hlavným motorom antibiotickej rezistencie je podľa vedcov stále nadmerné používanie antibiotík, podľa analýzy však prispievať môže aj znečistenie ovzdušia, pričom toto spojenie postupom času posilnilo. „Doteraz sme nemali jasnú predstavu o možných prepojeniach medzi nimi, ale táto práca naznačuje, že výhody kontroly znečistenia ovzdušia by mohli byť dvojaké: nielenže zníži škodlivé účinky zlej kvality ovzdušia, ale môže tiež zohrávať významnú úlohu v boji proti nárastu a šíreniu baktérií odolných voči antibiotikám,“ uviedla vedúca autorka štúdie Chung Čchen z Čeťiangskej univerzity.
Podľa novej analýzy každé jednopercentné zvýšenie znečistenia ovzdušia súviselo so zvýšením rezistencie na antibiotiká o 0,5 až 1,9 percenta. Vedci pritom zistili, že antibiotická rezistencia sa zvyšuje s prachovými časticami PM2.5. Severná Afrika a západná Ázia sú regiónmi, kde mali tieto jemné častice najväčší vplyv na rezistenciu voči antibiotikám.
Čítajte aj Vedci zrekonštruovali tvár najstaršej ženy druhu Homo sapiens. Lebku našli v Česku
„Prvky rezistencie na antibiotiká prenášané látkami znečisťujúcimi ovzdušie môžu byť priamo vystavené ľuďom, čo predstavuje značné riziko, pretože denný príjem génov rezistencie voči antibiotikám prostredníctvom inhalácie prevyšuje príjem génov rezistencie voči antibiotikám prostredníctvom pitnej vody,“ konštatuje štúdia.
Vedci v štúdii tvrdia, že ak sa nezmení politika boja proti znečisťovaniu ovzdušia, do roku 2050 by sa antibiotická rezistencia mohla zvýšiť o 17 percent.
Jedným z obmedzení štúdie bol podľa jej autorov nedostatok údajov z niektorých krajín s nízkymi a strednými príjmami, ktoré sú najviac ovplyvnené rezistenciou na antibiotiká.
Čítajte viac Dillí zahalil nebezpečný oblak smogu