„Toto je ďalší posun od obrazu jednoduchých barbarských Vikingov, ktorí mávajú mečmi a plienia,“ povedal Mads Dengso Jessen, vedúci výskumník z Národného múzea v Kodani.
Za posledných 25 rokov našli archeológovia črepiny tabuľového skla vo vykopávkach na šiestich miestach v južnom Švédsku, Dánsku a severnom Nemecku. V Kodani bolo analyzovaných 61 úlomkov sklenených tabúľ, ktoré pochádzajú z obdobia medzi rokmi 800 a 1100. Vikingské výboje vrcholili medzi rokmi 793 až 1066.
„Skoré okenné sklo sme spájali iba so stredovekom, a preto sme predpokladali, že sklo nemohlo pochádzať z obdobia Vikingov,“ uviedlo vo vyhlásení Národné múzeum v Kodani. Sklenené úlomky „môžu byť datované do doby Vikingov a s najväčšou pravdepodobnosťou sa museli používať aj v tomto časovom období,“ povedal konzervátor múzea Torben Sode.
Podľa múzea sklenené okná boli v budovách pre vyššie vrstvy spoločnosti a náboženské účely, ako to bolo aj inde v Európe. Okná Vikingov neboli veľké a ani dokonale priehľadné, ako ich poznáme dnes. Tvorili ich menšie plochy, pričom sklo malo rôzne odtiene zelenej a hnedej farby. Cieľom bolo zabezpečiť denné svetlo vo vnútri budovy a nie výhľad von, vysvetlil Dengso Jessen.
Podľa múzea „je najpravdepodobnejšie, že Vikingovia získali (sklo) prostredníctvom obchodu. Podnikali rozsiahle nájazdy, kolonizáciu, dobývanie a obchodovanie po celej Európe a dostali sa aj do Severnej Ameriky“.
„V skutočnosti hovoríme o kultivovanej vikingskej elite s kráľovskou mocou, ktorá sa vyrovnala napríklad Karolovi Veľkému, kráľovi Frankov. To je niečo, čo sa v zjednodušených hollywoodskych portrétoch Vikingov často vynecháva,“ povedal Dengso Jessen.
Čítajte viac Neandertálci lovili veľkých predátorov dávno pred homo sapiens, odhalila štúdia