Vedci v stredu uviedli, že pomocou starobylej DNA identifikovali 13 kostrových pozostatkov Homo sapiens v jaskyni Ilsenhöhle, ktorá sa nachádza pod stredovekým hradom na vrchole kopca v nemeckom meste Ranis. Vek kostí bol určený na 47 500 rokov. Až doteraz boli najstaršie pozostatky Homo sapiens zo severnej časti strednej a severozápadnej Európy staré asi 40 000 rokov.
„Tieto fragmenty sú priamo datované rádiokarbónom a poskytli dobre zachovanú DNA Homo sapiens,“ uviedol paleoantropológ a vedúci výskumu Jean-Jacques Hublin z Collège de France v Paríži.
Homo sapiens vznikol v Afrike pred viac ako 300 000 rokmi, neskôr putoval po celom svete a stretol sa s ďalšími ľudskými populáciami, vrátane neandertálcov. Vďaka neúplným fosílnym záznamom nie sú jasné podrobnosti o tom, ako sa Homo sapiens šíril Európou a akú úlohu hral náš druh pri vymieraní neandertálcov, ktorí zmizli zhruba pred 40 000 rokmi.
Homo sapiens sa prispôsobil mrazivým podmienkam
Výskum, ktorý bol prezentovaný v troch štúdiách publikovaných v časopisoch Nature a Nature Ecology & Evolution, ukázal, že v oblasti bolo vtedy chladnejšie ako dnes – chladná stepná tundra sa podobala dnešnej Sibíri alebo Škandinávii. Výskum tiež ukázal, ako sa Homo sapiens, hoci má korene v teplejšej Afrike, pomerne rýchlo prispôsobil mrazivým podmienkam.
Vedci dospeli k záveru, že jaskyňu sporadicky využívali malé mobilné skupiny poľovníkov a zberačov, ktorí sa pohybovali v krajine plnej cicavcov doby ľadovej, a že v iných obdobiach ju obývali jaskynné hyeny a jaskynné medvede.
Čítajte aj Vedci zrekonštruovali tvár najstaršej ženy druhu Homo sapiens. Lebku našli v Česku
„Lokalita v Ranise bola obsadená počas niekoľkých krátkodobých pobytov, a nie ako obrovské táborisko,“ uviedol archeológ Marcel Weiss z Univerzity v Erlangene v Nemecku, ďalší z vedúcich výskumu.
Kosti a kamenné artefakty z jaskyne ukázali, že títo ľudia lovili veľkých cicavcov vrátane sobov, koní, zubrov a nosorožcov srstnatých.
„Je zaujímavé, že strava týchto raných Homo sapiens aj neskorých neandrtálcov sa zrejme zameriavala na veľkú suchozemskú zver, čo mohlo viesť k oblastiam vzájomnej konkurencie,“ uviedol zooarcheológ Geoff Smith z Kentskej univerzity, ktorý viedol jednu zo štúdií. „Stále však potrebujeme ďalšie údaje, aby sme lepšie pochopili úlohu a vplyv klímy a prichádzajúcich skupín Homo sapiens na konečné vymretie neandertálcov v Európe.“
Zdá sa, že tento výskum vyriešil diskusiu o tom, kto vyrobil špecifický súbor európskych kamenných artefaktov – pripisovaných tzv. lincombsko-raniskej-jerzmanickej kultúre (LRJ) – vrátane kamenných čepelí v tvare listov, ktoré sa používali ako hroty oštepov pri love. Mnohí odborníci predpokladali, že ich vyrobili neandertálci. Ich prítomnosť v Ranise bez dôkazov o neandertálcoch naopak naznačuje, že ich vyrobil Homo sapiens.
„Tieto hroty čepelí boli nájdené od Poľska a Česka cez Nemecko a Belgicko až po britské ostrovy a teraz môžeme predpokladať, že s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú ranú prítomnosť Homo sapiens v celej tejto severnej oblasti,“ povedal Smith.
Všetko sa ukrýva v DNA
Vedci identifikovali kosti na základe mitochondriálnej DNA, ktorá odráža dedičnosť po matke. Viac sa možno dozvedieť z jadrovej DNA, ktorá ponúka genetické informácie od oboch rodičov, vrátane toho, či sa Homo sapiens v Ranise krížil s neandertálcami.
Jaskyňa bola vykopaná v 30. rokoch 20. storočia, kedy boli nájdené kosti a kamenné artefakty, kým prácu prerušila druhá svetová vojna. Vtedajšia technológia nevedela kosti identifikovať. V rokoch 2016 až 2022 ju vedci znovu preskúmali a objavili ďalšie kosti a artefakty. Sekvenovanie DNA na novo nájdených a predtým odkrytých kostiach identifikovalo pozostatky Homo sapiens.
„Výsledky pre Ranis sú úžasné,“ uviedol Weiss a dodal, že vedci by sa mali vrátiť k ďalším európskym lokalitám z tohto obdobia a overiť, či neobsahujú podobné dôkazy o prítomnosti raného Homo sapiens.
Čítajte viac Neandertálci lovili veľkých predátorov dávno pred homo sapiens, odhalila štúdia