Je jedným z desiatich tematických týždňov svetovej výstavy, ktorých úlohou je hľadať riešenia najaktuálnejších výziev dnešnej doby. Súčasťou expozície slovenského pavilónu je aj Slovenská akadémia vied s pracoviskami, ktoré realizujú kozmickýa materiálový výskum na svetovej úrovni. Vesmírna tematika bude na EXPO dominovať do 23. októbra 2021.
„Keď sa deje podujatie takého významu, ako je svetová výstava, tak je ťažko predstaviteľné, aby sa Slovenská republika prezentovala bez príspevku Slovenskej akadémie vied s tými najlepšími vedeckými výsledkami, ktoré má,“ skonštatoval predseda SAV profesor Pavol Šajgalík.
Hlavný program ‚Vesmírneho týždňa‘ v slovenskom pavilóne sa začal konferenciou za účasti štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa a štátneho tajomníka ministerstva obrany Mariana Majera. Aleš Kučera z Astronomického ústavu SAV vystúpil s prednáškou o potenciáli SAV v kozmickom výskume.
Súčasťou prezentácie Ústavu experimentálnej fyziky SAV na EXPO je digitálny exponát s názvom ‘SPACE LAB SLOVAKIA’, ktorý predstavuje ústav ako spoľahlivého partnera vesmírnych misií s viac ako 50 ročnou históriou. Vedci z ústavu sa podieľali na vývoji prvého vlastného kozmického prístroja SK-1, ktorý bol vypustený do vesmíru v roku 1977 na palube misie Interkozmos-17, zúčastnili sa na Česko-Slovenskom programe satelitov MAGION a v súčasnosti prispievajú k prelomovým misiám Európskej vesmírnej agentúry (ESA): Rosseta, BepiColombo či JUICE. Zástupca ústavu astrofyzik Šimon Mackovjak počas odborného programu Space week návštevníkom slovenského pavilónu odprezentuje prednášku s názvom ‘Towardsautonomousspacesafety’.
Čítajte aj Potápač našiel na dne mora meč z obdobia križiackych výprav
Sériu prednášok dopĺňa príspevok riaditeľa Fyzikálneho ústavu SAV Mária Zimana, ktorý v spolupráci s profesorom Vladimírom Bužekom, popredným lídrom vo výskume kvantových technológií, pripravil prednášku s názvom TheFutureisQuantum.
Cestu pre budúci kozmický výskum otvárajú aj nové materiály z dielne Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. Ústav v Dubaji predstavuje svoj model tepelného štítu z hliníkovej peny v tvare paraboly. Jej originálna konštrukcia umožňuje na vhodnej obežnej dráhe udržiavať konštantný rozdiel teplôt medzi vnútornou a vonkajšou stranou paraboly. To sa dá využiť na nepretržité generovanie mechanickej resp. elektrickej energie aj v prípade niekoľkohodinovej absencie slnečného žiarenia.
Čítajte aj Facebook chce vytvoriť 10 000 pracovných miest v EÚ na vybudovanie metaverza
Druhým exponátom je kompozit na báze horčíka spevneného uhlíkovými vláknami. Súčiastky z neho vyrobené majú pevnosť a tuhosť prevyšujúcu vlastnosti oceľových súčiastok, ich hmotnosť je však 5-násobne nižšia. Z tohto kompozitu je vyrobená nosná pätka vystavovanej paraboly.
Posledným exponátom ústavu je supravodič s ľahkým plášťom vyrobeným z ultrajemnozrnného hliníka, ktorý mu dáva vysokú pevnosť pri minimálnej hmotnosti. V podmienkach nízkej teploty a mikrogravitácie na orbite ho možno preto výhodne využiť aj ako generátor elektrického prúdu, ktorý sa v ňom vytvára, keď ako dlhý drôt zavesený na satelite obiehajúcom okolo Zeme pretína jej magnetické pole. Práve vysoká pevnosť pri minimálnej hmotnosti vytvára predpoklad na výrobu drôtu dostatočnej dĺžky, supravodivosť pritom minimalizuje odporové straty.
Čítajte aj Ďalekohľad ESO vydal detailné zábery zvláštneho asteroidu "psia kosť"
Medzi vystavovateľmi na svetovom veľtrhu EXPO sú najmä súkromné spoločnosti, ktoré budú prezentovať svoje produkty. Hoci sa Slovenská akadémia vied venuje prioritne základnému výskumu, nadobudnutá expertíza a know-how, môžu byť zaujímavé pre budúcich potenciálnych partnerov.