Aby sa tak nestalo, je potrebné presne určiť polohu atómov v molekulách. Aj vo veľmi malých rozmeroch to umožňuje metóda vyvinutá medzinárodným tímom vedcov vedeným Lukášom Palatinusom z Fyzikálneho ústavu AV ČR. Unikátny postup určovania polohy atómov v kryštáloch publikoval časopis Nature Chemistry.
Čítajte aj Vedci nahliadli do morského dna. Objavili devätnásťtisíc nových sopiek
Rozlíšiť ľavú a pravú nohu je ľahké, ale ako rozlíšiť dve formy molekúl, ktoré sú zároveň navzájom svojimi zrkadlovými obrazmi, a pritom nie sú vidieť ani najlepším mikroskopom? Tím kryštalografov túto otázku rieši dlhodobo. Aktuálny výsledok nadväzuje na desaťročia trvajúci predchádzajúci výskum a podieľali sa na ňom popri kolegoch zo Štokholmskej univerzity najmä bývalí postdoktorandi Lukáša Palatinusa, ktorí teraz pôsobia na univerzitách v Brémach a Hannoveri.
„Keby ste si osladili múčnik sladidlom L-aspartám, bude sladký, ak by ste ale použili zrkadlovo obrátenú molekulu D-aspartámu, sladkú chuť neucítite. Určenie takzvanej absolútnej konfigurácie molekúl je kľúčovou súčasťou analýzy kryštálových štruktúr. Novo vyvinutá metóda poskytuje prostriedok, ako ju rýchlo a spoľahlivo určiť, a to aj z materiálov, u ktorých to doteraz nebolo možné alebo to vyžadovalo oveľa zložitejšie techniky,“ vysvetľuje prínos postupu Lukáš Palatinus.
Čítajte aj Vedci naučili papagáje telefonovať cez tablet. Operence boli nadšené
Rýchlo, lacno, spoľahlivo
Na skúmanie atómovej štruktúry veľmi malých kryštálov, z ktorých niektoré majú veľkosť oveľa menšiu ako jeden mikrometer, vedci použili techniku zvanú trojrozmerná elektrónová difrakcia s kontinuálnou rotáciou. Túto techniku spojili s presným výpočtom efektov, ktoré popisujú správanie elektrónov pri interakcii s kryštálmi.
Prednosťou tejto kombinácie a tiež hlavným prínosom publikácie v Nature Chemistry je, že presné kryštálové štruktúry vrátane absolútnej konfigurácie získava ľahšie, spoľahlivejšie, rýchlejšie a lacnejšie ako iné postupy. „Určovanie polohy atómov v kryštáloch všetkých druhov materiálov má zásadný význam pre náš každodenný život – ovplyvňuje nielen funkciu liekov, ale napríklad aj zloženie pracích práškov alebo vývoj nových súčiastok pre počítače,“ hovorí Lukáš Palatinus.
Zdroj: Leona Matušková v spolupráci s Petrou Köppl z Fyzikálneho ústavu AV ČR