Nedávno sa podarilo identifikovať najmenej jednu kľúčovú genetickú mutáciu, ktorá k tejto zmene viedla. Štúdiu s výsledkami výskumu zverejnil v stredu časopis Nature.
Vedci porovnali genómy šiestich druhov ľudoopov vrátane ľudí a 15 druhov opíc s chvostami a hľadali pri tom kľúčové rozdiely medzi oboma skupinami. Keď odhalili dôležitú mutáciu, nástrojom na úpravu DNA zvaným CRISPR upravili rovnaké miesto genómu v embryách myší. Tie sa následne narodili bez chvostov. Stratu chvostov však mohli ovplyvniť aj iné zmeny, upozorňuje jeden z autorov štúdie, genetik Bo Xia z Broad Institute v americkom štáte Massachusetts.
Evolučná genetička Miriam Konkelová z Clemsonskej univerzity v Južnej Karolíne, ktorá sa na štúdii nepodieľala, tvrdí, že stratu chvosta mohla spôsobiť náhoda, zároveň však mohla priniesť aj výraznú evolučnú výhodu – vývoj vzpriamenej chôdze.
Čítajte aj Neandertálci lovili veľkých predátorov dávno pred homo sapiens, odhalila štúdia
Rick Potts zo Smithsonovho inštitútu, ktorý sa na štúdii taktiež nezúčastnil, uvádza, že strata chvosta mohla byť prvým krokom k vzpriamenému držaniu tela, ktoré sa u ľudoopov mohlo vyvinúť ešte predtým, ako opustili stromy.
V súčasnosti žijú na zemi iba niektoré druhy ľudoopov, iné druhy, napríklad orangutany či gibony, však naďalej žijú na stromoch. Potts upozorňuje, že spôsob pohybu bezchvostých ľudoopov v korunách stromov sa výrazne odlišuje od pohybu opíc s chvostom – opice pobiehajú po vrchnej strane konárov a pomocou chvostov udržiavajú rovnováhu, kým bezchvosté ľudoopy sa prehupujú z konára na konár tak, že z nich visia zavesené za ruky v prevažne vzpriamenej polohe.
Jeden zo spoluautorov štúdie, biológ Itai Yanai z Newyorskej univerzity uvádza, že strata chvostov bola u predkov ľudí nepochybne zásadnou zmenou. Dodáva však, že na určenie dôvodu tejto zmeny s absolútnou istotou by bol potrebný stroj času.
Čítajte aj Medzi ľuďmi a ľudoopmi sa šíria parazitárne infekcie, zistil český výskum