Mohlo ľudstvo kontaminovať Mars životom?

Od začiatku kozmického veku už ľudstvo vyslalo na Mars približne 30 sond a pristávacích modulov.

24.05.2021 18:00
2

Teraz sa na povrchu červenej planéty pohybuje pozoruhodný stroj. Perseverance – marťanské vozítko veľké ako automobil, ktoré bezpečne dosadlo na povrch planéty 18. februára. Síce sa pohybuje maximálnou rýchlosťou 152 metrov za hodinu, ale vezie so sebou celú škálu prístrojov, zariadení a experimentov, ktorým už sa podarilo dosiahnuť prelomové úspechy, napísal spravodajský server BBC News.

Ale nemohlo sa spoločne so všetkým tým vybavením dostať na Mars ešte niečo iné? Nemohli sa do vesmíru náhodne preniesť stopové baktérie alebo spóry, prežiť cestu a nájsť na Marse nový domov?

Hero-image-1280x720 Čítajte aj Lietadlo spoločnosti Virgin Galactic sa prvýkrát dostalo na pokraj vesmíru

NASA a inžinieri v Laboratóriu prúdového pohonu (Jet Propulsion Laboratory; JPL) majú presné a dôkladné protokoly, ktoré majú zabezpečiť, že sa na ich vesmírne plavidlá nedostanú žiadne organizmy, ktoré by sa mohli nedopatrením vydať na vesmírnu misiu.

Ale dve nedávne štúdie zistili, ako by mohli niektoré organizmy prežiť čistiaci proces a tiež cestu na Mars, a tiež to, ako rýchlo sa môžu mikrobiálne druhy vyvíjať, keď sa ocitnú vo vesmíre.

Proces vyžadovaný pri stavbe Perseverance bol rovnaký, ako u väčšiny vesmírnych plavidiel vyrábaných v JPL. Vesmírne plavidlá sa tu stavajú starostlivo jednu vrstvu po druhej – ako cibuľa – kedy je najprv všetko očistené a sterilizované. Táto metóda zabezpečuje, že vybavenie posielané na misiu nemôžu kontaminovať prakticky žiadne baktérie, vírusy, plesne alebo spóry.

Čína, Mars, rover Čítajte aj Čínske robotické vozítko Ču-Žung prvýkrát vyšlo na povrch Marsu

Ale dosiahnuť to na sto percent je prakticky nemožné. Mikróby na Zemi existujú miliardy rokov a sú všade. Sú v nás, v našich telách, a všade okolo nás. Niektoré z nich sa môžu votrieť dokonca aj do tých najčistejších z čistých miestností.

Vďaka sekvenovaniu všetka DNA, ktorá je prítomná v čistej miestnosti, a nie len skúmanie tej časti, ktorú je možné vypestovať zo vzorky, možno získať oveľa ucelenejší prehľad o tom, aký druh mikróbov sa v danej miestnosti vyskytuje a či by dokázali prežiť vo vesmírnom vákuu.

V čistých miestnostiach JPL sa vďaka tejto metóde našli stopy mikróbov, ktoré by mohli byť pri vesmírnych misiách problematické. Ide o organizmy, ktoré majú vyšší počet génov pre opravu DNA, čo im poskytuje vyššiu odolnosť proti žiareniu, môžu vytvárať biofilmy na povrchoch a zariadeniach, prežiť vysušenie a darí sa im v chladnom prostredí.

Ukazuje sa, že čisté miestnosti JPL môžu slúžiť ako proces evolučnej selekcie pre najhúževnatejšie mikroorganizmy, ktoré by mohli mať väčšiu šancu prežiť cestu na Mars. Je dôležité zabezpečiť bezpečnosť a uchovanie akéhokoľvek života, ktorý by mohol existovať kdekoľvek inde vo vesmíre, pretože nové organizmy by mohli napáchať chaos, keď sa dostanú do nového ekosystému.

cina mars Čítajte aj Čínsky rover poslal na Zem prvé snímky z povrchu Marsu

Ľudia majú v tomto ohľade neveselé skúsenosti na našej vlastnej planéte. Napríklad z pokrývok darovaných severoamerickým indiánom sa medzi nimi v 19. storočí rozšírili kiahne. A dokonca ani v roku 2020 sme neboli schopní zastaviť rýchle šírenie koronavírusu, ktorý spôsobuje chorobu covid-19.

Kontaminácia inej planéty je nežiaduca aj z vedeckého hľadiska. Vedci si musia byť istí, že akýkoľvek objav života na inej planéte pochádza naozaj odtiaľ a nejde o falošnú identifikáciu mimozemsky vyzerajúce, ale zo Zeme pochádzajúcej kontaminácie. Mikróby sa potenciálne môžu zviesť na Mars, dokonca aj po radiačných a sterilizačných procedúrach, a ich genóm sa môže zmeniť do tej miery, že budú vyzerať skutočne mimozemsky – ako sme boli nedávno svedkami u mikróbov, ktoré sa vyvinuli na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

Ak by sa tieto mikróby našli v marťanskej pôde, mohlo by to viesť k pomýlenému výskumu ohľadom „univerzálnych rysov života“ alebo toho, čo by sme pokladali za život na Marse.

Už teraz existuje možnosť, že ak zistíme známky života na Marse, budú pochádzať prapôvodne zo Zeme. Už v čase, keď na marsovskom povrchu v roku 1971 pristáli prvé dve sovietske sondy, a po nich v roku 1976 americký modul Viking-1, sa tam pravdepodobne mohli dostať mikrobiálne fragmenty a možno aj ľudská DNA.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #výskum #vedci #mars #ľudia #baktérie