Pomyselný súboj však Moskva nevzdala, čoho dôkazom bolo automatické vozidlo zvané Lunochod, ktoré sa rozbehlo po mesačnom povrchu v roku 1970. Lunochod 2 vypustila sonda Luna 21, ktorá cestu k Mesiacu začala pred 50 rokmi, 8. januára 1973.
Konštrukčne vychádzala Luna 21 zo svojich predchodkýň, vážila 4850 kilogramov a na obežnú dráhu sondu vyniesla raketa Proton z kozmodrómu Bajkonur. Na mesačný povrch dosadla v kráteri Le Monnier 15. januára a hneď nasledujúci deň vyšiel zo sondy Lunochod 2.
Čítajte aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba je doposiaľ najvýkonnejším vesmírnym ďalekohľadom
Základ lunochodov, kurióznych „hrncov na ôsmich kolesách“, tvoril valcovitý prístrojový blok s odklopnou hornou časťou so slnečnými batériami. Vpredu boli dve televízne kamery, s pomocou ktorých bolo ovládané zo Zeme. Lunochod, ktorý vážil 840 kilogramov, sa pohyboval po ôsmich kolesách z ľahkého kovu a s výpletom ako napríklad na bicykli, z ktorých každé malo svoj elektrický motor.
Misia Lunochodu 2 bola ešte úspešnejšia ako u jeho predchodcu. Na svojej púti dlhej 37 kilometrov vyhotovil 86 panoramatických záberov a odoslal viac ako 80 000 snímok. Jeho výskumný program bol oficiálne ukončený 3. júna 1973. Lunochod 1 vyhotovil 20 000 snímok a 200 panoramatických záberov a počas necelého roku prešiel 10,5 kilometra.
Čítajte aj Delfíny môžu trpieť Alzheimerovou chorobou, tvrdia škótski vedci
Séria nepilotovaných vesmírnych misií Sovietskeho zväzu v rámci programu Luna začala v januári 1959 a bola zameraná na dosiahnutie a preskúmanie Mesiaca. Sonda Luna 1 nabrala príliš vysokú rýchlosť, okolo zemskej obežnice len preletela a zamierila k Slnku. Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa v roku 1959 stala Luna 2, Luna 3 na Zem odoslala prvé snímky odvrátenej strany Mesiaca. Prvé mäkké pristátie na Mesiaci sa Sovietom podarilo až vo februári 1966 vďaka sonde Luna 9.
V roku 1977 sa malo na cestu do vesmíru vydať tretie mesačné vozidlo, krátko predtým bol celý program zrušený ako veľmi nákladný.