Do vesmíru letel celkom desaťkrát a strávil tam 62 dní. Jeho desiata cesta 28. januára 1986 trvala iba minútu a štvrť. Potom sa stroj pred zrakmi miliónov televíznych divákov zmenil na ohnivú guľu a všetkých sedem astronautov na palube zahynulo.
Éru amerických raketoplánov začala v apríli 1981 Columbia, ktorá do svojho zániku v roku 2003 (raketoplán explodoval tesne pred pristátím a tiež zahynula sedemčlenná posádka) absolvovala 28 letov a vo vesmíre bola 300 dní. Challenger bol pôvodne konštruovaný iba ako testovacie zariadenie, na ktorom technici overovali vplyv vibrácií na konštrukciu strojov. Neskôr sa NASA rozhodla stroj prestavať na plnohodnotný raketoplán. V júli 1982 bol po potrebných úpravách zaradený ako druhý stroj do služby. Pomenovaný bol podľa britskej korvety HMS Challenger, ktorá sa v 70. rokoch 19. storočia zúčastnila prvej celosvetovej oceánografickej expedície.
Čítajte aj Astronómovia objavili jednu z najväčších supermasívnych čiernych dier. Prvýkrát pomocou gravitačných šošoviek
Po svojom prvom vesmírnom lete v roku 1983, ktorý trval päť dní, sa Challenger stal hlavným raketoplánom NASA, keď v rokoch 1983 a 1984 vykonal 85 percent všetkých misií. Spolu s raketoplánom Discovery bol prestavaný tak, aby mohol na obežnú dráhu vynášať rakety Centaur G. Počas svojej takmer trojročnej kariéry dopravil Challenger do kozmu okrem iného prvú astronautku USA (18. júna 1983 Sally Rideovú) a z jeho útrob prvýkrát vykročil človek do priestoru bez pevného spojenie s loďou (7. februára 1984 astronauti Bruce McCandless a Robert Stewart).
Posledný let Challengeru s označením STS 51-L bol 25. letom raketoplánu do vesmíru. Mal štartovať už 22. januára, ale štart bol niekoľkokrát odložený. Ani osudného 28. januára to nevyzeralo nádejne, nočné mrazy, ktoré pokryli časť odpaľovacej rampy v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride cencúľmi, predstavovali nebezpečenstvo. Napriek tomu nakoniec posádka – veliteľ Francis Scobee, pilot Michael Smith, palubní špecialisti Judith Resniková, Ronald McNairová a Allison Onizuka, expert Gregory Jarvis a učiteľka Christa McAuliffeová – do stroja zasadla. Učiteľka McAuliffová vyhrala konkurz NASA a mala tak priblížiť americký vesmírny program verejnosti.
Čítajte aj Čínski inžinieri vyrobili bozkávacieho robota. Umožňuje intimitu vo vzťahoch na diaľku
O 11:38 miestneho času 28. januára 1986 sa vesmírny kolos odlepil od zeme. Niekoľko obláčikov sivého dymu, ktoré sa objavili pri pravom pomocnom motore na tuhé palivo, zaniklo vo víre plameňov šľahajúcich z trysiek štartujúceho stroja. Manéver prebehol ako obvykle a všetko sa zdalo byť v poriadku. Po 73 sekundách letu ale mohutná explózia raketoplán roztrhala na kusy. Kabína s posádkou dopadla z výšky asi 14 kilometrov do mora.
Ako možné príčiny odborníci postupne vylúčili sabotáž, chybu na odpaľovacom zariadení, hlavnej palivovej nádrži aj raketopláne samotnom. V centre záujmu sa ocitla dvojica pomocných rakiet, takzvaných boosterov, ktoré pomáhajú v počiatočnej fáze letu. Za príčinu nešťastia bola označená netesnosť spoja dvoch segmentov pravého boostera. Analýza trosiek a filmových záberov ukázala, že z boku pomocnej rakety vyšľahol plameň, ktorý poškodil hlavnú nádrž a spôsobil explóziu.
Čítajte aj Teória veľkého tresku bola prvýkrát publikovaná v apríli 1943
Raketoplán je opakovane použiteľná vesmírna loď (anglicky Space Shuttle, čosi ako vesmírna kyvadlová doprava), ktorá mala podľa pôvodných plánov začať éru pravidelného cestovania do vesmíru (niekoľkokrát do mesiaca). Kvôli obmedzeným financiám sa za 30 rokov prevádzky raketoplánov uskutočnili zhruba štyri lety ročne. Okrem Columbie a Challengeru NASA vyslala do vesmíru ešte raketoplány Discovery (prvýkrát v auguste 1984), Atlantis (v októbri 1985) a Endeavour (v máji 1992).
Ich 30-ročnú éru ukončil v júli 2011 Atlantis. NASA k tomu viedli najmä vysoké finančné náklady. Raketoplány sa potom vydali na svoju poslednú cestu – do múzejných zbierok.